Trojkráľový bivak – 5.-6.1.2007

Keďže máme v klube „Troch Kráľov“ - Gašpar Fronc, Martin Boltižiar (Baltazár po chorvátsky), Peter Meňhart (Melichar po maďarsky) - usporiadali sme na ich počesť oslavu spojenú s bivakom na vrchole Vtáčnika (1346 m n. m.) v termíne 5.-6.1.2007.

Na začiatok treba spomenúť, že jednému z kráľov - Martinovi, sa na bivak akosi nechcelo. Po dlhých týždňoch teplého počasia nemal ani najmenšiu chuť bivakovať v expedičných stanoch niekde v blate a suchej tráve. Darmo ho večer predtým predseda Patrik presviedčal o snehu na vrchole. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sme pod Partizánskou chatou nad dedinou Kľak museli založiť na kolesá auta snehové reťaze, aby sme mohli ďalej pokračovať čoraz viac zasneženou lesnou asfaltkou. Ako inak, musel dať predsedovi za pravdu.

Všetkých nás privítala vianočná atmosféra so snežením. Po hodine šliapania sme za súmraku všetci piati dosiahli vrchol Vtáčnika. Najviac sa na bivak tešil Peter Lakata, pretože to bola jeho prvá noc v živote v stane v zime. Už teraz musíme konštatovať, že ju prežil bez ujmy na zdraví. Na vrchole mierne fúkalo, ale nakoniec sme si našli parádne miesto pre naše dva expedičné stany. Po ich postavení a vybalení vecí sme ako inak začali variť vínko. Po hodnej chvíli sme uvarili posledný liter vína, ktoré sme kúpili dole v doline za nekresťanské peniaze. Odstavili sme ho z variča, dali mierne chladiť, nachystali všetky prázdne poháre... a zrazu sa ozvalo z lesa ručanie. Gašpar skonštatoval, že to bude pravdepodobne srnec. Keď sa však z tmy spoza kríkov vyrútilo niečo tmavé a riadne to zaryčalo, Martin v obrovskom strachu a šoku ustúpil dozadu a kompletne prevrátil celý ešus aj s vínkom. Z obávaného medveďa sa nakoniec vykľuli medveď Fero Kohút s Mirom Hodálom, ktorí nás prišli podporiť v bivakovaní. Z traumy sa však Martin spamätával ešte dosť dlho a dodnes vraj dobre nespáva. V pokročilej hodine sme nakoniec zaliezli do teplých páperových spacákov, ktoré sme si vyhriali telesným teplom získaným miernym poklusom tesne predtým, ako sme do nich zaľahli. Fero s Mirom si ustlali na karimatkách priamo pod holým nebom.

Ráno bolo hmlisté a na stanoch bola malá vrstva snehu. Po zbalení stanov sme sa pomaly vybrali dole k chate. Za pol hodinku sme boli už pri aute. V doline sme sa zastavili v obci Hrabičov, kde sme obdivovali skanzen s históriou železničky, ktorou sa zvážalo drevo z vyšších polôh až do samotnej Žarnovice. Počasie sa vylepšilo a občas vykuklo aj slniečko, ale tu dole nebolo po zime ani stopy.

Do Nitry sme došli opäť plní zážitkov a nových skúseností z pobytu v horách, no najmä s hrejivým pocitom zmysluplne využitého času a posilnení opäť skvelým putom priateľstva a pohody, ktoré je pre náš spolok a ľudí v ňom tak typické a ktoré nás spája ako jednu veľkú rodinu. Veríme, že ďalšieho ročníka sa bude môcť zúčastniť aj Peter Meňhart, ktorý nemohol byť s nami zo zdravotných dôvodov.

Účastníci: Gašpar Fronc, Martin Boltižiar, Patrik Együd, Peter Lakata, Marek Matejka, František Kohút, Miroslav Hodál

Text: Martin Boltižiar

Foto: Gašpar Fronc, Patrik Egyud - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: