Ako chutia mokré Tatry - 19.-21.6.2009

Prišiel deň D a predvoj v zložení Miro Michel-Apko, Robi Turza- Junior a ja- Jubox sa v piatkové ráno vydal navštíviť naše veľhory. O 10.00 sme vyrazili zo Štrbského plesa cez Mlynickú dolinu okolo hustého vodopádu Skok na Furkotský štít. Snehu už nebolo veľa a polia čo ostali, boli pohodlne schodné i bez mačiek.

Počasie sa menilo od jasnej oblohy až po celkom zatiahnutú, ale ešte sme boli ušetrení a z vrcholu sme videli všetky tatranské vrcholy, ktoré sa dali vidieť. Kým sme sa dali na zostup, dobehli nás traja Žilinčania, ktorí stihli aj Štrbský štít. Tiež mali namierené na náš zraz. Zostúpili sme Furkotskou dolinou, kde sa nám jeden svištík ukázal asi v 6 m vzdialenosti.

Náš dobrý nebeský ocko spustil dážď až keď sme zaliezali na Štrbskom pod strechu na pivo a klobásu. Ďalšie dni však už nebol taký blahosklonný. Čakal nás ešte presun na chatu na Popradskom plese, kde sa celý víkend konalo XI. letné stretnutie SVTS, ale zachutilo nám a nohy oťaželi. Pri politickej debate sme stiahli fľašu vína, Juniora vynímajúc, interval prestávok sa skracoval, tma hustla. A tak sme sa s 10-kou Nihosákov zvítali až pred 22.00.Boli tu Patrik s Katkou, Miro s Martou, Janka F., Martin B., Marek, Jožo O., Jiří a Mišo a ďalší.

Výsledok bojovej porady znel: "O cieli našej túry rozhodne nebo." Ráno po „loudavom" zviechaní sa sme zistili, že meteomachri sa opäť raz trafili a pobrali sme sa do uplakaného rána smer Mengusovský Volovec (2227 m). Po nástup pri Veľkom Hincovom plese to šlo hladko až na to, že som sa pri prvej rozdvojke trás pobral vpravo smerom na Rysy vo vedomí, že idem za ostatnými. Neskôr som ostatných dobehol, ale až pred Hincovým plesom, kde čakali zmoknutí na stratenú ovečku. Mokro-ťažko sme prebrodili rozvodnený potok vytekajúci z plesa. V príkrom svahu pri stúpaní na hrebeň sa kde tu uvoľnil kameň a tak sme si všetci založili prilby. To bolo ale všetko, čo sme v ten deň z našej horolezeckej výstroje použili. Výhľady z hrebeňa boli len na doliny a najbližšie štíty vrátane zlovestnej Čubriny. Šťastní, napriek počasiu, sme sa na vrchole Mengusovského Volovca posilnili a zostúpili sme miernejšou stranou do doliny Žabích plies. Naše nohy si oddýchli hlavne na dlhom snehovom poli. Potom ale dostali zabrať v bludisku mokrých kamenných blokov morény.

Pri vkročení na červenú značku sme sa s Jožom O. rozhodli ešte doraziť sa na Rysoch, a tak sme práskli do bot. Hore bola viditeľnosť asi 200m. Pomohli sme tu zblúdeným poľským chlapcom nabrať správny kurz. Zostupovali na našu stranu. Chata bola napodiv dosť zaplnená.

Sobotný večer sme strávili premietaním a popíjaním, ale dopriali sme si aj spánok. Ráno bolo zase mokré, aj keď práve nepršalo, ale neskoršie sme si chladného dažďa užili až-až. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Martin, Apko, Janka, Junior a ja sme šli na Ostrvu a Tupú, ostatní si vybrali dobrodružnejšiu Zlomiskovú dolinu a Koziu Stráž. Naše pľúca pookriali dýchaním vlhkého vzduchu, podrástli sme kropení horskou rosou. Podľa plánu sme prešli hrebeňom na Tupú a traverzami pod Ostrvou sme zliezali ku plesu, túžiac zletieť dolu na krídle.

Nakoniec sme obe skupiny dorazili na chatu takmer naraz.

Dovylezenia nabudúce..!!

Účastníci: Martin Boltižiar, Mirko Kučera, Marta Velčická, Marek Matejka, Janka Ferenciová, Jozef Otras, Róbert Turza, Patrik Egyud, Katka Egyudová, Miroslav Meluš, Vladimír Hrudka, Miroslav Michel, Juraj Turan

Text: Vladimír Hrudka

Foto: Patrik Egyud, Martin Boltižiar FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: