Nihosácky Silvester v Tatrách - 27.12.2009 - 1.1.2010
Po vianočných sviatkov myslím, že nielen ja, ale aj všetci ostatní sme sa už tešili na týždeň strávený v horách. Tento rok sa podarilo Patrikovi vybaviť úžasné ubytko v penzióne v Starej Lesnej, ktoré už dobre poznáme. Napriek tomu, že počasie veľa snehu nesľubovalo predsa sme si nabalili našu skialpovú výbavu.
V nedeľu sme vyrazili 14 : ja, Roberto, Danka, Džubox, Martin, Patrik, Katka, Adela, Ďuro, Olívia, Andrej, Hanka, najmladší člen Šimon, Miro, Mirka, Turi. Po príchode na chatu sme sa všetci zvítali a plánovali čo so zajtrajškom. Keďže po snehu ani vo Vysokých Tatrách ani chýru ani slychu, Patrik navrhol lyžovanie na Jezersku. Je tam nová lanovka a tak sme ani trochu neváhali a súhlasili.
V pondelok po raňajkách sme sa už všetci tešili na lyžovačku v novej zimnej sezóne. Na naše prekvapenie ceny skipasov neodzrkadľovali výšku snehu na zjazdovke. Všetci sme si zakúpili 4 hodinový skipas a hor sa lyžovať. Spočiatku prvé dve hodiny bolo super, potom už sneh nahrádzal ľad, tak sme boli radi, že už končíme. Ešte sme si dali záverečné občerstvenie : rum s čajom. Na chate sme si pripravili dobrú večeru, privítali ďalších kamarátov: Peťa Pekára a Kmeťa, vybalili spoločenské hry, rozprávali sa. Na utorok bol naplánovaný výstup na Zbojnícku chatu, samozrejme peši, lebo zázrak sa nekonal a 50 cm snehu nenasnežilo.
V utorok ráno po výdatných raňajkách sme sa z Hrebienka vydali na chatu. Tam, kde sme vo februári na skialpoch makali na chatu, bolo teraz veľmi málo snehu - od poprašku po maximálne 20 cm snehu. Výstup na chatu ako aj kochanie sa okolitej prírode sme stihli v letnom čase aj o niečo skôr. Ako prvý dorazil rekordman Ďuri s malou Olíviou. Na chate nás už čakal plápolajúci oheň v kozube. Z tohto príjemného prostredia sa nám nechcelo ísť von do vetra a zimy. Tak sme popíjali rum s čajom , pivko, jedli polievku a rozprávali sa. Na záver sme si ešte urobili pred chatou spoločné foto a šup ho dole. Po skalách sa lepšie išlo ako v lete, škáročky boli zaplnené snehom, ale ja tak sa niektorým podarilo vyskúšať si zopár tanečných krokov s ujúkaním aj nepodarených „ riťbergerov". Ako za odmenu sme dostali od prírody oneskorený vianočný darček - krásny západ slnka s pohľadom na vysvietený Lomničák, proste nádhera. Takto duševne posilnený sme sa tešili na ostatných kamarátov na chate. Po vydarenej večeri, prišli ešte Zuzka, Peter Lakata, Peter Absolon, Nika, Maťko. Nika doniesla karaoke, čím urobila nesmiernu radosť Katke, Džuboxovi a Peťovi Pekárovi, ktorí súťažili o najlepšieho interpreta. My ostatní sme sa zatiaľ zdokonaľovali v hraní kariet a stavaní kociek. Ani neviem ako, a zrazu sa rozprúdila zábava ako na Silvestra, tancovalo sa spievalo. Dobrá nálada niektorým vydržala až do rána bieleho.
Na naše prekvapenie však ráno so vstávaním problém nebol. Na stredu padla voľba na skialp na Chatu pod Soliskom. Rozdelili sme sa na pešiakov a na skialpinistov. Počasie nás prekvapilo dažďom, tak sme sa pred ním ukryli do Koliby, kde sme sa posilnili šálkou kávy. Onedlho prestalo pršať tak sme sa rozhodli uskutočniť náš plán. Sem tam nám dokonca vyšlo slniečko, kochali sme sa nádhernými výhľadmi, predstavovali sme si aké by to bolo keby bolo riadne snehu a plánovali skialpové túry, keď sa Perinbaba konečne rozhodne roztrhnúť svoju perinu. Na Chate pod Soliskom bolo plno, ale ako sa hovorí dobrých ľudí sa veľa zmestí. Po posilnení tradičným občerstvením sa pešiaci vydali dole lanovkou a my na lyžiach. Onedlho sme sa opäť stretli a trielili na chatu. Podaktorí si totiž naplánovali večerné kúpanie v aquaparku v Poprade. (Bohužiaľ takých návštevníkov aquaparku bolo viac, tak hrdinovia nášho príbehu ostali pred jeho vrátami. ) Keď sme sa znovu všetci stretli na chate pribudol nám ešte kamarát Jojo, ale odišli Nika s Maťkom. Patrik spustil premietanie komédie Hangover. Miestnosťou sa ozýval smiech, rehot a iné podivné zvuky. Po premietaní sme sa rozdelili na dva tábory - jeden išiel spať a druhý sa bavil do rána.
Nasledujúci deň niektorý vyspatý do ružova, iný do kruhov pod očami sme sa dohadovali na programe silvestrovského dňa. Vyhral výstup na Zamkovského chatu. Keďže sa nám dobre šlapalo a asi za 25 min sme boli zo Smokovca na Hrebienku, začali sme rozmýšľať o výstupe aj na Skalnaté pleso. Pri Zamke sme už boli úplne rozhodnutý pokračovať ďalej v zložení ja, Roberto, Turi, Džubox a Jojo. Mirka, Mirko, Zuzka, Martin a Peter Absolon sa boli občerstviť na chate a potom zostúpili späť na Hrebienok. ( Ako neskôr prezradili rumy mali zadarmo - beťári).Hoci počasie najskôr vyzeralo, že bude oničom, neskôr sa umúdrilo a cez hmlu sa predrali slnečné lúče, ktoré zaplavili okolité štíty. So zatajeným dychom sme obdivovali krásnu prírodnú scenériu, ktorú by žiadny Van Gogh ani Rembrandt nedokázal namaľovať. Pri lanovke sme sa čudovali, prečo niektorí turisti mali so sebou lyže, keď ani tu, ako v celých Tatrách snehu nebolo. Ja a Roberto sme sa rozhodli ešte trochu vystúpiť vyššie, aby sme si vychutnali aj výhľad na Belianske Tatry. Stretli sme aj zopár „turistov v čižmičkách a rifliach", ale po 50 m výškových to vzdali, teda to sa im vôbec nečudujem. Po niekoľkých fotkách sme sa rýchlo ponáhľali dole k ostatným. Zostup dolu bolo príjemné sa šmýkanie po troške snehu. Za pár minút sme sa dostali k vrcholovej stanici novej 4-sedačky. Chvíľu sme iba nemo hľadeli na krajinu pred nami. Bolo to, ako keby na všetko čo bolo pod nami dozeráme. Očami sme skontrolovali zjazdovku, nebola moc strmá tak sme sa rozhodli zostúpiť po nej. Niektorých lyžiarov sme dokonca predbiehali, bolo to celkom zábavné. O polhodinu sme už boli dolu, zjazdovka vyzerala tak v pohode, že sme sa dohodli ja s Robertom, že zajtra tu bude správny deň na skialpy. Na hlavnej ceste sme sa stretli s Džuboxom, ktorý sa obetoval a zišiel naspäť pre auto do Smokovca. Okolo piatej sme dorazili na chatu, keďže už bolo veľa hodín rozhodli sme sa, že namiesto nákupov zložiek kapustnice a jej varenia pôjdeme radšej na spoločnú večeru. Na naše prekvapenie sme našli dokonca voľnú reštiku, kde nám za objednanie menu dali dokonca aj fľaše vína zdarma. S dobre naplneným žalúdkom sme potom odišli na chatu privítať nový rok. Odbitím 12 hodiny sme si zaspievali slovenskú a na počesť Hanky aj českú hymnu. Pripili sme si a odišli von pozerať delobuchy. Dnu v chate sa medzitým rozpútala pravá silvestrovská zábava.
Ráno sme sa chatu poupratovali, naraňajkovali sa. Časť odišla priamo domov, Ja, Roberto, Džubox, Adela, Ďuri a Olívia sme sa rozhodli ešte si prevetrať hlavu na skialpoch. Na kopci už vládla hmla, výhľady neboli žiadne, ale my sme si aspoň predstavovali, ako sa preháňajú naše červené krvinky po žilách. Kráčali sme a medzitým debatili, proste pohoda, času sme mali ako hus klasu. Hore pri vrcholovej stanici sme sa všetci počkali, hľadeli sme nemo do diaľky a nikomu sa nechcelo ísť naspäť domov. Keďže nám však začali krehnúť prsty s nevôľou sme sa spustili po zjazdovke. Dole sme sa rozlúčili, išli po kamarátov do chaty a potom už nasledovala pre nás nekonečná cesta domov.
Pre mňa to bol úplne super využitý týždeň- cez deň na horách a večer zábava v kruhu priateľov, už sa teším na budúci rok.
Text: Janka Ferenciová
Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  patrikVydáno: 18.1.2010 16:16 Přečteno: 7464x Hodnocení: 2 (hodnoceno 3x) |
Vaše hodnocení: |
Formát pro tisk
Komentáře
Zasílate odpověď ke stávajícímu příspěvku (zrušit).
Manželka přijde domů, celá uřícená, ulítaná - koukne na manžela říká:
"Teda teď si mě Vašku nasral !!!
Já Tě 3 hodiny hledám po všech hospodách ve městě a ty si tady spokojeně meješ nádobí....
Jonesove motto
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale pivo je stále pivo.
Čabov zákon
Po desiatom poháriku je mi aj premiér celkom sympatický.
Zákon o prehnanom pití
Nikdy vám nemôže byť tak zle, aby vám nemohlo byť ešte horšie.
Pijanove motto II
A predsa ma točí!
Zákon pitia a oslavy
Kto pije sám, sa opíja. Kto pije v spoločnosti, oslavuje.
Zedov zákon
Čo môžeš vypiť dnes, neodkladaj na zajtra!
Pijanove motto
Do roka a do dna.
Becherov zákon
Lepší panák v hrsti ako fľaša na vedľajšom stole.