Praděd (1 491m) - lyžiarska túra na najvyšší vrch Moravy - 27.-28.2.2010
Keď som sa v sobotu balila na skialp do Čiech, tuho som uvažovala, či brať lyže. Vonku za oknami svietilo krásne jarné slniečko, po snehuliakovi už zostali len gombíky a čapica na tráve. Pomyslela som si, že Patrik asi vie čo robí...
Krátko poobede sme sa už nakladali Patrikovi do auta, cestou sme v Drahovciach vyzdvihli Roberta a tešili sa na pravé moravské pivko. Ako sme pomaly prichádzali k Jeseníkom, snehu pribúdalo a teplota úmerne klesala. Na naše prekvapenie sme sa dokonca pre množstvo snehu na vozovke na jednej ceste museli otočiť. Patrik nám potom vysvetlil, že na Morave napadlo asi o meter snehu viac ako u nás. Pred zotmením sme dorazili do Malej Morávky a začali hľadať ubytovanie. Našťastie, hoci boli prázdniny, sa nám podarilo nájsť super ubytovanie v chate nejakých strojárni a za perfektnú cenu. Viete si predstaviť, že by ste na Slovensku zohnali ubytovanie za 250 Kč s polpenziou a navyše na jednu noc? Naše prekvapenie pokračovalo, keď sme v miestnom penzióne dostali pivo bez toho, aby na nás gánil čašník, že si nedávame aj večeru. S príjemnými dojmami sa človeku hneď lepšie zaspáva, hlavne keď sme mali vstávať už o šiestej. Plán na ďalší deň bol nabitý.
Ráno sme trochu zaspali a zobudili sme sa o trištvrte na sedem. Pri raňajkách sme sa dozvedeli smutnú správu, že naši hokejisti prehrali boj o bronzovú medailu. Ešteže máme našu Nastenku.
Rýchlo sme sa najedli a pred ôsmou už sedeli v aute a ponáhľali sa na Ovčárnu. Patrik si ešte pospomínal na detstvo (keď bol malý, cez prázdniny tu bol s dedkom) a už sme ako prví v rade čakali na spustenie premávky na Ovčárnu. Chcel nás prebehnúť autobus a na naše prekvapenie chlapík vydávajúci lístok nezačal nadávať „ kde sa vy zas.... Slováci pcháte" ale nadával šoférovi autobusu, že prečo nečaká, však vidí ako sa tí Slováci ponáhľajú...
Ovčárna nás privítala s asi 2 metrami snehu a poriadnym vetriskom. Všetci sme sa zhodli že to preto aby, sme nemali ten Praděd tak zadarmo. Navliekli sme na lyže pásy a poď ho za dobrodružstvom. Cesta na vrchol sa dá pohodlne zvládnuť aj s bežkami, tak sme sa celkom bavili na užasnutých tvárach ľudí, čo to vlastne máme na nohách. Asi po hodine sme boli na vrchole Pradědu (1491m). Krásne výhľady nám znepríjemňoval skutočne silný vietor. Stromy boli odeté do zimného šatu bizarných tvarov. Porobili sme si zopár fotiek a išli sa do objektu vysielača posilniť teplým čajom. Na naše prekvapenie boli ceny nízke. Napríklad:
0,33 l minerálky 20Kč
0,20 l bieleho, červeného vína 28Kč
0,50 l Starobrno 30 Kč
0,50 l Heineken 40Kč
Viete si predstaviť koľko by toto stálo napríklad na Skalnatom plese? Ak ste tam boli, viete na čo narážam. Na Slovensku sme proste zvyknutí na iný postoj k zákazníkovi. Najlepšie čo najvyššie ceny, aby každý rýchlo zbohatol.
Vyjsť do vetra sa nikomu nechcelo, ale predstava dobrej polievočky v typickej českej „boude" nás povzbudil. Po krátkom slalome medzi stromami a dlhom odrážaní sa palicami po rovinke sme dorazili na Švýcarnu (1334m). Okolo nás samí bežkári, nikto z nás ich toľko vo svojom živote nevidel. Proste na Morave je to národný šport. V „boude" bolo plno. Čašník s čašníčkou mierne nervózni - mali tam veru statočný nával. Ceny boli opäť v pohode. Za fazuľovú polievku sme zaplatili 35 Kč. Hoci neskôr nás z nej všetkých bolelo brucho, tam nám dokonale chutila. Keďže sme nechceli zbytočne držať miesto ďalším štamgastom, vyrazili sme naspäť na Praděd. Zdalo sa nám, že vietor je ešte silnejší, nebyť neho asi by sme išli v tričkách. Po druhom dobytí Praděda sme si ako ďalší bod zvolili Petrovy kameny (1438m), hoci priznávam, už sa mi moc nechcelo. Zlyžovali sme trochu nižšie a tretí krát v ten deň, sme navliekali na lyže pásy. V lese medzi stromami nám bolo veľmi teplo, ale akonáhle sme z neho vyšli, vietor nám ukazoval svoju silu a utvrdil nás, že tu má jar ešte ďalekú cestu. Hore na Petrových kameňoch sme si urobili zopár fotiek. Čakala nás už iba záverečná lyžovačka k autu. Unavení , ale spokojní a plní zážitkov sme nasadali do auta a mierili späť domov.
Účastníci: Róbert Kollár, Patrik Egyud, Katka Egyudová, Janka Ferenciová
Text: Janka Ferenciová
Foto: Patrik Egyud, Katka Egyudová FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  patrikVydáno: 22.3.2010 19:59 Přečteno: 5967x Hodnocení: 1 (hodnoceno 3x) |
Vaše hodnocení: |
Formát pro tisk
Komentáře
Zasílate odpověď ke stávajícímu příspěvku (zrušit).
Príde Jožo do šéfovej kancelárie a sťažuje sa:
- šefko, nemohli by ste mi zvýšiť plat? Ved tu už robim 10 rokov za 8.000,- Sk mesačne...
Šéf sa pousmeje, naleje Jožovi pohár borovičky a začne:
- Pozri Jožo. Je pravda, ze zarobíš 8.000,- mesačne, čo je 96.000 ročne ale...
Rok ma 365 dní. Z toho je 52 sobôt a 52 nediel. To je už len 261 dni.
Ďalej máš 28 dni dovolenky a 5 dní si bol chorý, to je už len 228 dni.
Deň má síce 24 hodín, ale ty pracuješ len 8 hodin, čiže 1 tretinu dňa, to znamená 76 dni. Nehovoriac o tom, že v roku máme 13 sviatkov, čo sú dni pracovného pokoja, a teda robiš len 63 dni. To je len o dva dni viac než 2 mesiace do roka. No a čo chceš viac za robotu dvo ch mesiacov? Veď zarábaš skoro 48 000 Sk mesačne.
- Prepačte šéfko, nechcel som vyrušovat.