Karpattrek Súľovské vrchy - 15.-16.5.2010

V podvečer, piatok 14. mája 2010 smeruje do dedinky Súľov pri Bytči niekoľko turistov z rôznych miest Slovenska a Česka, sú prihlásený ako účastníci orientačného trekkingu. Z Nitry sa tam vybrali Patrik s Katkou, Janka a ja.

Títo štyria NIHOSACI si predvídavo vyberajú nocľah na komfortnejšom mieste ako sú tanečné parkety kultúrneho domu. Za podporu chatárstva vďaka tomu získavajú bonus televízor aj so satelitom, ale spánok dostáva prednosť, keďže tv signál ostal kdesi v dedine...

Ráno na „brífingu" hlavného organizátora si všetci súťažiaci prehadzujú pohľady medzi sebou, mapou a okolitými kopcami. Po odštartovaní behu prehodia medzi sebou aj zopár zdvorilostných poznámok typu: „nezobúdzajte nás po príchode do kempu", „keď sa stratíte volajte Jairovi nie policajtom" a pod. Behom pár minút sa všetci rozutekajú za bodmi z kontrolných miest. Najrafinovanejšou trasou idú hlavne matematici, šachisti a potom ešte famózny manželský pár z CZ, ktorý berie iba prvé miesta. Povráva sa o nich že majú hmotnosť všetkých vecí minimalizovanú a dokonca nosia aj dehydrovanú vodu. Osobne som ich ale večer pri táboráku videl s klobásou, čo utvrdilo moju mienku o tom, že vyhrať 50km orientačný beh je možné len vďaka klobáse - nevieš sa jej dočkať tak len bežíš a bežíš.

Naša cesta vedie hneď na začiatok cez plot družstva, ktoré akosi nie je naznačené na mape. Za ním „stupák" do Šarkanej diery, v ktorej by spolu s drakom mohlo pokojne parkovať aj lietadlo, alebo také niečo. Stúpanie do sedla Roháč (718 m) cez bukový polom a skalné tiesňavy pôsobí ako Donovaly horský priechod pre nákladnú dopravu uzavretý. Po dobytí Lietavského hradu sa pre nás, končí putovanie lesami a začína brodenie cez polia medzi dedinkami. Pri tomto druhu turistiky idú hodiny na prejdenie toľkých km príliš rýchlo, takže súťažiaci s ambíciou vyhrať si sadnú za celý deň len na pár minút. Na miestach medzi kontrolami, kde cez bežný deň prejde iba bača s ovcami, teraz v priebehu 20 min. prejde 6 dvojíc turistov. Najkrajšiu scenériu vyvolávajú lúky v okolí smrekovcových lesov, ktoré sú poslednou etapou pred príchodom do kempu. Ten je zaujímavý svojím netradičným miestom a počasím, ktoré mohlo vyzerať aj lepšie. Práve vo chvíli, keď začína pršať sa rozhára malý ohník, osadenstvo kempu sa rozdelí na dve skupiny. Tých čo využívajú pohodlie suchých stanov a tých čo vychutnávajú teplo ohňa, ktorý kontrastom s chladnou upršanou nocou vytvára romantiku.

Ráno nás privíta rozcvička priamo na najstrmší svah blízkej hory, v plnej poľnej sa štveráme na juh. V blate na týchto cestách necestách vidieť čerstvé stopy akoby menovky konkurencie. Dážď sa zatiaľ drží, vzduch je ľahký, teplota optimálna, podmienky počasia vyzývajú k jeho využitiu. Tento deň sa treba vrátiť najneskôr do obeda, z celkovo 5 hodín nášho pochodu je 1 hod. odbehnutá. Do cieľa prídeme v poslednej chvíli zahriaty a dobre rozcvičený. Keď sa zvoláva k vyhodnoteniu výsledkov, mňa osobne začína zaujímať niečo viac ako umiestnenie v tabuľke. V najpočetnejšej kategórií MIX30 obsadíme nakoniec prvé a druhé miesto.

Účastníci: Janka Ferenciová, Jozef Otras, Katka Egyudová, Patrik Egyud

Text: Jozef Otras

Foto: Patrik Egyud, Katka Egyudová FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: