Ako chutia mokré Tatry II. alebo XII. letné stretnutie SVTS v Poľských Tatrách - 17.-20.6.2010
Tento rok sa letné stretnutie SVTS konalo v Poľských Tatrách v Schronisku u Piatich stawoch poľských. Z Nihosu sme sa nakoniec zozbierali na túto akciu iba štyria: ja, Vlado, Mirko Micheľ a Robino. Keďže Vlado mal služobnú cestu do Zakopaného už vo štvrtok, rozhodli sme sa, že si zoberieme v piatok dovolenku, a skúsime zdolať jeden z vrchov blízko Zakopaného.
Vo štvrtok poobede sme teda plní očakávania, čo všetko z našich plánov sa nám podarí uskutočniť, nastupovali do Vladovho auta. Cestu sme si krátili rozprávaním zážitkov z minulých akcií, plánovali štíty, ktoré za tento víkend zdoláme. Na piatok sme si naplánovali Giewont - je to symbolický vrch Poliakov, niečo ako pre nás Kriváň. S krátkymi občerstvovacími pauzami sme o deviatej sme vystupovali z auta v Zakopanom. Budík sme si dali na siedmu, lebo v piatok okrem Giewontu nás čakal ešte výstup na chatu.
Ráno nás zobudilo slniečko. Hoci podaktorí z nás by určite ešte trocha spali, rýchlo sme sa naraňajkovali, vybalili z batohov nepotrebnú záťaž a už sme vyrážali smerom na Giewont. Na parkovisku sme stretli deti chystajúce sa na túru. Samozrejme nechýbali im botasky, krátke nohavice. My s úžasom v tvárach sme ich rýchlo predbehli a svižným tempom vyrazili vpred. Čakalo nás prevýšenie 1200mnm. Po hodine nám učaroval krásny výhľad na okolité vrchy pokryté zvyškom minuloročného snehu a majestátny GIEWONT (1 895m)s 15m krížom na vrchole. Turistou - botaskárou , rifliarov pribúdalo, úmerne ako sme sa blížili k cieľu, ale čo nás nepotešilo aj mrakov bolo čoraz viac. Od sedla na Giewont nás ešte bavili „botaskári" na reťaziach, nevedno prečo sa im tieto topánky šmýkali. Na vrchole sme si urobili zopár fotiek, ale keďže obďaleč bolo počuť hromy, rozhodli sme sa rýchlo na ústup. Za chvíľu začalo pršať, bridlica pod našimi nohami sa neskutočne šmýkala. Našťastie po hodine sme sa ocitli na velikánskej lúke. Škoda, že sa počasie neumúdrilo, dali sme si teda len nejaké kexíky a pokračovali dole. O pol tretej sme už boli pri aute. Po ceste na parkovisko pri Lysej poľane sme si ešte zamenili eurá za zloté (kurz obchodníkov bol typicky poľský) a nakúpili ešte posledné zásoby.
Na parkovisku sme znovu nabalili batohy, zvítali sme sa s prvými účastníkmi stretnutia. Dokonca sa na nás usmialo aj slniečko, ktoré nám akoby chcelo dodať odvahu na ďalších 600 výškových metrov s plnou poľnou. Trasa nám ubiehala celkom rýchlo, ani stúpanie nebolo veľké, ale správne sme tušili, že skutočný výšvih nás ešte len čaká. Monotónnu asfaltku vystriedali kamenná cesta a piesok. Neskôr sa nám otvoril výhľad na Orliu perč, ktorú sme chceli ďalší deň zdolať. Stúpanie si nás asi po hodine a pol počkalo. Z posledných síl sme dupali hore, keď sa za jednou skalou sa znenazdajky objavila chata a Predny staw polski. Na chate sme sa rýchlo zložili a ponáhľali si dať nejaké pivo, lebo o deviatej zatvárali bufet. Jedáleň bola plná účastníkov stretnutia, vládla tam vrava a trma-vrma. Neskôr nás všetkých privítal Riško Bodnár , oboznámil nás so zajtrajším počasím, ktoré neveštilo nič dobré - malo pršať. Naša Orlia perč sa nám rozplývala pred očami, a preto sme si zvolili pre sobotu aj náhradný program. Mirko navrhol sedlo Závrat a ak by sa dalo tak zdoláme Svinicu. Unavení po našľapaných 1800 výškových metrov sme išli spať.
Ráno nás rozosmutneli kvapky dopadajúce na strechu chaty. Bolo nám jasné, že Orla perč sa nám dnes nepodarí. V jedálni sme stretli rovnako zmýšľajúcich členov SVTS. Každá skupina mala za cieľ sedlo Závrat a maximálne Svinicu. Po rýchlych raňajkách sme sa obliekli do goráčov a dúfajúc, že slniečko predsa len vykukne spod oblakov, sme vyrazili vpred. Po ceste sme obdivovali stawy poľské, zostávajúce snehové polia, končiare týčacie sa okolo nás. Ako malé deti sme sa ešte guľovali posledným špinavým snehom, keď sa objavilo sedlo Závrat. V sedle sme si potriasli rukami, dokonca vyšlo slniečko a tak sme sa rozhodli, že Svinicu pokoríme. Po krátkej prestávke sme už očami hľadali cestu, ktorou pôjdeme. V diaľke sa mihali postavy pomaly pohybujúce sa vpred a preto nám bolo jasné, že v tých miestach sú reťaze. Ako sme neskôr zistili celý chodník na Svinicu (2 301m) je vyistený reťazami, hoci Vlado nás ešte na chate presviedčal, že na vrchol ide asfaltka - autostráda, a že to teda pre nás VHT turistov nie je dobrý cieľ. Bolo to niečo ako Priečne sedlo v Tatrách, partie bez reťazí ani neboli, dole pod nami pekné hučáky, a tak sme boli spokojní, že sme asi po necelej hodine vyliezli na vrchol. Na vrchole sme si opäť urobili zopár fotiek, napapkali sa zo svojich zásob, a keď vykuklo slniečko aj výhľady sa nám objavili. Nasledovala však ešte cesta späť a mračná obďaleč neveštili suchý návrat na chatu. Naša partia sa v sedle rozdelila, Vlado sa rozhodol ešte opáčiť Orliu perč, my ostatní sme začali pomaly klesať dole. V polovici zostupu začalo liať, ľutovali sme Vlada tam niekde šplhajúceho sa mokrých skalách nad nami. Mokrí, unavení, rozbití sme prišli na chatu. Prezliekli sme sa do suchého oslávili návrat, keď sa objavil Vlado. Hovoril, že to bolo asi 2 krát ťažšie ako Svinica, dokonca tam boli snehové polia, preto sa po najbližšej ústupovej ceste rozhodol zostúpiť. Spoločne sme potom išli pozdraviť do jedálne kamarátov s SVTS, dali si večeru, zopár piviek, a spokojne išli spať.
V nedeľu ráno dážď vystriedal lejak. Náš prvotný cieľ Kozi vierch už nikoho nelákal, podobne ako väčšina členov SVTS sme sa rozhodli ísť domov. Ešte sme sa rozhodovali, či si nepozrieme Morské oko, ale hmla vôkol nás nelákala.
Po hodine sme dorazili na parkovisko, a šťastní z krásneho výletu sme nasadali do auta smerujúceho späť do každodenného kolobehu našich životov.
Účastníci: Janka Ferenciová, Vladimír Hrudka, Miroslav Michel, Róbert Turza
Text: Janka Ferenciová
Foto: Miroslav Michel, Róbert Turza FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  patrikVydáno: 21.7.2010 16:47 Přečteno: 7251x Hodnocení: 2 (hodnoceno 1x) |
Vaše hodnocení: |
Formát pro tisk
Komentáře
Zasílate odpověď ke stávajícímu příspěvku (zrušit).
Kam mizí Vaše peníze?
# > # ># # #
# > # ># # # ? když nakupujete hadry, vaše peníze putují do Číny,
# > # ># # #
# > # ># # # ? když koupíte benzín, jdou Arabům,
# > # ># # #
# > # ># # # ? když koupíte počítačovou techniku, dostanou se do Hongkongu,
# > # ># # #
# > # ># # # ? za ovoce a zeleninu poputují například do Španělska,
# > # ># # #
# > # ># # # ? za auto s malou spotřebou platíte Japonsku, anebo Korei,
# > # ># # #
# > # ># # # ? a když nakoupíte zbytečné elektronické ptákoviny, podporujete
# > Taiwan
# > # ># # #
# > # ># # # ... a tím vším vůbec nepomáháte našemu českému hospodářství!
# > # ># # #
# > # ># # #
# > # ># # #
# > # ># # # Jediný možný způsob, jak udělat, aby prachy zůstaly v Česku, je:
# > # ># # #
# > # ># # # utratit je
# > # ># # #
# > # ># # # za kurvy, dobré domácí víno, anebo slivovici!
# > # ># # #
# > # ># # #
# > # ># # #
# > # ># # # A toho se já držím !!!
# > # ># # #
# > # ># # # Mám už jen jeden problém:
# > # ># # #
# > # ># # # jak přesvědčit svoji manželku, že to všechno dělám z lásky
# > # ># # #
# > # ># # # k naší vlasti!!!
pekne foto - c. 9 a tiez "zahmlena" tretia od konca