Letné Vysoké Tatry s NIHOSom - 23.-25.7.2010
21.júna mi deň spríjemňuje mail od Patrika. Píše v ňom o pripravovanej akcii vo Vysokých Tatrách. Pravdepodobne nejaké výstupy v okolí Zbojníckej chaty. No nechoď...
V piatok 23.júla o 20:00 prichádzame do Starého Smokovca ja, Miro Meluš a Miro Michel. Ostatní členovia akcie už vyrazili alebo práve vyrážajú z Hrebienka. Ako skresať z tohto náskoku? Tu je len jedna možnosť. Pri pive. Aj keď to vyzerá na natiahnutie času, v skutočnosti to tak nie je. Prichádza tu nápad na rýchly "výšľap" taxíkom. Presvedčiť taxikára do zákazu vjazdu nie je až také jednoduché, no podarilo sa.
Približne o 20:30 vyrážame z Hrebienka. Cestou sa zastavujeme na Rainerke, no je už zavretá. Občerstvujeme sa a nahadzujeme svižné tempo. Približne o 22:00 prichádzame na čelovkách k Zbojníčke. Zvítame sa s ostatnými, vybalíme veci a zábava sa môže začať. Dozvedáme sa plán na zajtrajší deň. Ako prvý si vyšľapeme Javorový štít, a potom podľa chuti a počasia niečo navyše. Veď kde sa pozriete, tam sa dá ísť. Ohľadom počasia to nevyzerá najlepšie. Aspoň podľa predpovedi. Všetci dúfame, že by to mohol byť jeden z omylov SHMÚ. Zábava pretrváva do neskorých hodín. Veď s niektorými sme sa nevideli poriadne dlho, je si čo povedať.
Zavčas rána nás budia na raňajky. Predstavy sú všelijaké, ja osobne som si predstavil praženicu. No dostávame obložený tanier, ale dá sa to zjesť. Po raňajkách vyrážame po žltej značke smerom k Priečnemu sedlu. Pri Javorovej galérii opúšťame žltú ja, Miro Meluš, Marek, Janka, Miloš a vedúci skupiny Maťo. Ostatní pod vedením Patrika pokračujú, pôjdu inou cestou. Naväzujeme sa a pokračujeme rampou k dvom žľabom, kde si vyberáme ten naľavo. Cesty sú značené mužíkmi. Postup nám sťažuje mokrý povrch po nočnom daždi. No podmienky si človek vyberať nemôže. Postupne prichádzame do miernejšieho terénu a odtiaľ je to kúsok na vrchol. Sem o chvíľku prichádza aj druhá skupina. Na vrchole Javorového štítu (2 417m) pobudneme približne hodinku. Počasie nám aj vyšlo aj nevyšlo. Záleží len od uhlu pohľadu. Na výhľady to nie je. Aj keď sa to miestami rozíde a čo to vidieť. No smerom na Javorovú dolinu je to biela stena v ktorej sa nám zjavuje „vidmo".
Schádzame po hrebeni smerom na Širokú vežu. V Javorovom sedle sa zastavujeme a pri rozhodovaní sa čo ďalej, zostávame presne toľko, aby sa nám prestalo chcieť. Počasie sa mierne zhoršilo, no ja, Marek a Maťo sa rozhodujeme ešte pre Širokú vežu. Bude si to vyžadovať možno trochu rýchlejšie tempo, ale prečo nie? Zvyšok pokračuje smerom na Streleckú vežu.
Zo severu od Zadnej Javorovej doliny obchádzame hrebeň po kamennej suti. Maťo vyberá vhodný žľab. Tu si dopĺňame vodu z roztápajúceho sa snehu. Svižne dosahujeme vrchol Širokej veže (2 461m). Škoda, že tento krát bez výhľadu. Snáď na budúce... Ešte si užijeme posledné vrcholové pocity a schádzame do Priečneho sedla. Tu nás pár kvapiek padajúcich zo zatiahnutej oblohy odrádza od výletu na Téryho chatu. Ľudí je dnes na chodníkoch pobiedne. Po žltej sa vraciame na Zbojnícku chatu. Dávame zaslúžené pivečko, teplú polievku a čakáme na večeru. Vyprážaný syr, zemiaky, obloha. Dobré bolo. S plnými bruchami môžeme pokračovať pri pivku. Vonku už prší. Na chate sa stretávame v slušnom medzinárodnom zoskupení. Za Slovákov sme tu my, ďalej sú tu Poliaci, Maďari, Česi. Opäť sa končí neskoro. Ráno podľa počasia pokračujeme domov. Ak sa na nás usmeje, tak pôjdeme cez Slavkovský štít. Nakoniec prší celú noc aj deň. Ráno vstávame neobvyklým spôsobom. O ôsmej prišla mladá chatárka, narobila cirkus a doslova a do písmena nás zbalila. Normálna fraška. Chvíľu nám viseli sánky, ale časom sa to poddalo. Možno práve kvôli tomu je tu tak málo tých ľudí. Toto sa nepatrí. A k horám sa to fakt nehodí. Čaj a ľahké raňajky nás prepúšťajú z pohodlia chaty a my sa poberáme upršanými horami. Cestou si neodpustíme návštevu Rainerovej chaty. Na Hrebienok prichádzame premočení. Pri búdke horských nosičov sa postupne prezliekame pod malou strieškou a opúšťame Tatry. Je za nami opäť jeden z tradične úspešných víkendov s perfektnou partiou ľudí. Jedno je isté, tešíme sa na ďalšie stretko.
Účastníci: Juraj Velebír, Adela Galádová, Martin Boltižiar, Zuzka Mališková, Miloš Gajdoš, Janka Ferenciová, Miroslav Michel, Juraj Turan, Marej Matejka, Miroslav Meluš, Katka Egyudová, Patrik Egyud, Martin Kmeťo
Text: Juraj Turan
Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  patrikVydáno: 20.9.2010 22:19 Přečteno: 5869x Hodnocení: 1 (hodnoceno 4x) |
Vaše hodnocení: |
Formát pro tisk
Komentáře
Zasílate odpověď ke stávajícímu příspěvku (zrušit).
Dvaja dedkovia sa prechádzajú po cintoríne. Chcel by som ležať vedľa Anky Chochoľovej.
- A ja by som chcel ležať vedľa Milky Zuzuľovej.
- Ale veď tá má iba štyridsať a ešte žije…!
- Práve preto.