Baranie rohy ( 2 526 m) - 2.10.2010

9. jesenné stretnutie SVTS sa opäť konalo na Brnčalke t.j. Chate pri Zelenom plese. Z nášho klubu sme sa dohodli štyria Ja, Juraj Turan, Miro Michel a junior Robino, že si túto akciu nenecháme ujsť. V piatok poobede sme nasadli do auta, frčali smerom za novými dobrodružstvami.

Keďže sme si skracovali cestu družnou debatou a povzbudzujúcimi nápojmi onedlho sme už vystupovali pri Hoteli Hutník v T. Matliaroch. Stretli sme tam dvojicu z Bánoviec nad Bebravou a tak sme už na chatu vystupovali spoločne. Rozmýšľali sme o možných výstupoch na sobotňajší deň. Počasie neveštilo nič dobré, napadol sneh... Svorne sme usúdili, že najpravdepodobnejší je výstup na Baranie rohy. Ako inak na chatu sme prišli po zotmení. Vedomí túry si zajtrajšej túry sme sa rýchlo pobrali spať....

Ráno sme si dojednali inštruktora Janka Fabiána, ktorý súhlasil, že nás povedie na Baranie rohy. Nabalili sme si mačky , cepíny, úväzy a o 7.00 sme už nastúpený čakali na odchod. Naši dvaja kamaráti Juraj a Robino odchod nestihli...Ako sme sa približovali pod prah Veľkej zmrzlej doliny námraza bola viditeľnejšia, a my sme nepochybovali, že dnes si užijeme skvelú zimnú túru. Stúpali sme po pilieri okolo Medeného a Závojového vodopádu, ktorý bol našťastie zaistený reťazami, lebo nočný mrazík spôsobil, že skaly boli riadne namrznuté t.j. šmykľavé. Naša túra sa stávala čoraz zaujímavejšou ako okolo nás hmla hustla...Keby nebolo pred nami vidieť stopy z predchádzajúceho dňa, hore by sme možno netrafili. Asi po hodine šľapania Janko usúdil, že je čas na mačky. Rýchlo sme si upevňovali na svahu mačky a pokračovali ďalej. Hore v žľabe, ktorý spadá z Baranieho sedla, sme si už užívali typickú zimnú túru. Snehu bolo vyše metra, tak sme sa postupne zabárali až po plecia. Výstup bol namáhavý, tak keď sme sa ocitli v sedle riadne sme dychčali. Zo sedla nás čakalo ešte zopár výškových metrov, ale riadne nebezpečných (Mirko, ktorý sa potkol na chodníku tesne nad priepasťou by Vám o tom niečo porozprával). Všetko sa pekne kĺzalo, cepíny sme teda riadne zasekávali do ľadu....Za pár minút sme už prešťastný stáli na vrchole Baraních rohov (2 526 m), kde nám za odmenu aj slniečko na chvíľu ukázalo svoju tvár. Dali sme si malú prestávku, urobili zopár fotiek, pojedli dačo z našich zásob a potom začali zostupovať. Hmla zase prevzala vládu v okolitej prírode. V sedle sme sa rozhodovali či ísť naspäť žľabom, ktorým sme prišli alebo po reťaziach...Ja som navrhla zostup po reťaziach, zdalo sami to bezpečnejšie. Najskôr to aj tak vypadalo, ale po niekoľkých metroch sa reťaze stratili pod nánosmi snehu. Nezostávalo nám nič iné len traverz po tvrdom zmrznutom snehu naspäť k žľabu. Mačky sme zakopávali s cepínom ostošesť do snehu. Pod nami sme tušili priepasť a tak sme boli všetci radi späť v žľabe. (pri pive večer nám Janko prezradil, že to bol úsek na dva cepíny, len my sme mali každý iba jeden). Zostúpili sme ešte pár výškových metrov dole, vyzuli mačky a poriadne si vydýchli. Zvyšok túry už pokračoval v pohodovom tempe a unavení sme okolo pol tretej dorazili na chatu. Juraj a Robino medzitým skúšali zimnú výstroj na Jahňacom štíte.

Na druhý deň sme odolali volaniu Janka Fabiána na Lomnický štít cez Medené lávky. Rozhodli sme sa radšej pre návrat cez Svištovku na Skalnaté pleso a späť do Matliarov.

Účastníci: Janka Ferenciová, Miroslav Michel, Juraj Turan, Róbert Thurza

Text: Janka Ferenciová

Foto: Miroslav Michel FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: