Nihosáčky na Veľkej Vápenici (1 691m) - 9.10.2010

Keď som plánovala tohtoročnú jesennú dámsku jazdu chcela som, aby bola nenáročná s krásnymi výhľadmi. Rozmýšľala som, kde sme ešte s babami neboli. Ako som tak pozerala do mapy, uvidela som Veľkú Vápenicu (1 691 m) v Nízkych Tatrách. Trasu som ukázala ostatným dievčatám a tým sa veľmi pozdávala. Bolo rozhodnuté...

V sobotu ráno sme ja, Adela, Katka, Danka a Alenka nastupovali do auta smer Heľpa (ubytované sme boli v Polomke). Auto sme odstavili v Heľpe - časť Nižné dolinky.

Počasie bolo nádherné, listy na stromoch už hýrili pestrými farbami. Ako sme kráčali vyššie a vyššie otvárali sa nám výhľady na okolitú krajinu. Do sedla Priehybka sme vykračovali po lesnej ceste, papali maliny a kecali o všetkom možnom. V sedle fičal celkom svižný vietor, tak sme našli závetrie a urobili si obednú prestávku. Na vrchol nám zostávalo už iba 200 výškových metrov. Posilnené sme rezko vykročili. Stúpajúc sme obdivovali nádherný výhľad na Tatry...

Na vrchole nás prekvapila panoráma Tatier, ktoré sme mali ako na dlani: Západné aj Vysoké...Dievčatá robili fotky s gýčovo modrou oblohou v pozadí s čnejúcimi sa tatranskými štítmi. Ešte sme si urobili krátku pauzu a už sme zostupovali chodníkom na sedlo Priehyba.

V sedle sme hľadali našu žltú značku, až sme ju našli dobre zašitú. Značkári akosi pozabudli, že nie každý je tam ako doma, žiadna šípka, žiadna volavka a naokolo tri cesty opačným smerom. Naša značka na začiatku viedla hustými kriakmi, tak sme dúfali, že medvede sa dosýta najedli malín, ktoré tu boli všade okolo. Onedlho sme sa napojili na lesnú cestu do Heľpy.

Posledné kilometre ubiehali po asfaltke pomaly, ale my sme si ju spríjemňovali debatami o kadečom. Unavené, ale nadšené super prežitým dňom sme nastupovali do auta naspäť na chatu.

Účastníčky: Adela Galádová, Katka Egyudová, Danka Zmeková, Janka Ferenciová, Alena Moravčíková

Text: Janka Ferenciová

Foto: Danka Zmeková FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: