Nihosácky Silvester na Horehroní - 29.12.2010 - 2.1.2011

Tento Silvester sme sa rozhodli stráviť v Pohorelej, rázovitej to dedinke na Horehroní. Dom bol blízko centra, vybavenie a priestory ozaj uspokojivé. Aj keď snehu nebolo bárskoľko, na to aby sme si mohli vyberať lyžovačku to stačilo.

Počasie nám od začiatku vychádzalo v ústrety, aj keď spočiatku na môj vkus až príliš mrazivé. Najprv sme sa vydali rozjazdiť na vlek v Čiernom Balogu. Páčilo sa nám, aj keď rady na vlek boli chvíľami dlhšie a poniektorí skrátili kvôli mrazivému vetru svoje športové aktivity. Iní borci ako Patrik a Roberto vytrvalo trénovali svoj štýl v hlbokom snehu. Ja som si radšej užíval rýchlosť na upravenej trati s vedomím, že sa v nasledujúcich dňoch ešte dosť „naoriem". I stalo sa. Ukážkové počasie nám vyšlo aj na Kráľovej holi, do ktorej južného svahu sme sa odvážne zahryzli našimi mašinami po zasneženej ceste od Šumiaca. Potom nastalo skialpové šuchotanie poháňané vidinou panorámy Vysokých Tatier. Čo sa nám aj v plnej miere splnilo. Posilnili sme sa v stiesnenom priestore spolu s ostatnými lyžiarmi v útulni vysielača a potom poďho robiť cirkusy na lyžiach...sami pre seba. Podľa stôp bolo pred nami predjazdcov hojne. Po asfaltku slalom, potom zjazd. To bolo radosti!

Ráno na Silvestra sme sa odviezli na Srdiečko a odtiaľ sme stúpali na skialpoch na Chopok, kde sme sa všetci postretali na Kamennej chate. V silvestrovský večer sme si najprv urobili domáce kino, a potom tanečnú zábavu v našej spoločenskej miestnosti. Podľa mňa vzhľadom na vyváženosť pohlaví a tanečných daností celkom vydarenú. Len neviem „na kerú božiu príčinu" som si zmyslel zrážať sa hrudníkmi v letku s Maťom Zmekom. Tri týždne ma potom ešte boleli dve rebrá. Zas sa mi potvrdilo, že najviac úrazov ľudia utrpia medzi štyrmi stenami. Pripíjanie so šampanským a bozkávanie na ulici si našťastie tentokrát pamätám, no neskôr sa už objavujú biele miesta v mojej pamäti. O ďalšej činnosti som sa dozvedel ráno z fotiek v mobile, ktoré mi radi poskytli Maťo s Dankou.

Niektorí sme šli v novoročné ráno zmierniť váhu svojich hriechov do miestneho kostola, kde sme počas omše prezreli chodiaci vyrezávaný Betlehem a pokochali sa prezentáciou pohorelského folklórneho súboru.

Posledná skialp túra smerovala na najbližší vrchol v hrebeni N.Tatier od našej základne.

Pri výstupe sa oskar skrýval za olovené mraky, ale vrcholovka a zjazd boli zas sprevádzané slnečným jasom. Tu sme boli však už len štyria.

Text: Vlado Hrudka

Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: