Veľká Fatra - Krížna (1 574m) - Môj prvý skialp - 21.-22.1.2012

Lyžujem od troch rokov, ale ešte nikdy som nebola na skialpe, ktorému v poslednej dobe podlieha stále viac a viac ľudí. Výstroj som si zabezpečila, takže som niekoľko týždňov čakala práve na možnosť, kam, s kým, kedy. A v tom ma zavolal brat na víkendový skialpový výlet s jeho kamarátmi z Tureckej na Krížnu.

Vedela som, že okrem výstroje potrebujem i výstroj inú - kondičku. S tou to bolo na trošku inom leveli. Obávala som sa, že s takýmto slabým vybavením to bude problém, ale samozrejme nenechala som sa odradiť.

Začiatok bol naozaj veľmi ťažký, a to práve vďaka veľkému prívalu snežnej nádielky. Na parkovisku, kde sme chceli nechať naše autá, sme strávili 2 hodiny vyhrabávaním bratrancovho auta, ktoré sa zaťalo a rozhodlo sa, že nám výlet skomplikuje hneď od začiatku. Vytvorila sa skupinka červených karkuliek (všetky dievčatá sme boli odeté do červených búnd) a snažili sa očami tlačiť auto, ktorého sa chopili všetci chlapi a dobrú chvíľu s ním zápasili.

Konečne sme sa vydali na výšľap. Svahy väčšinou začínajú veľmi mierne a to ma povzbudzovalo. No o chvíľu predo mnou stál strmý kopec a ja som vedela, že to nebude až tak jednoduché. Vyšlo slnko, zalialo kopec svojimi lúčmi a ja, ako absolútne sa nepotiaci človek, som sa začala kúpať vo vlastnej šťave. Krása!

Pod vrcholom sme si dali poslednú pauzičku. A tu sa počasie radikálne zmenilo. Slnko vystriedal divoký, mrazivý vietor. Únava sa samozrejme dostavila už skôr, ale v studenom vetre som sa úplne prepotená nechcela zastavovať na dlho. A toto je zvláštna rozpoltená radosť skialpinizmu. Prekračovanie hraníc. Fyzických i psychických. Človek by chcel zastať, ale nemôže. Pritom išlo o jemný výšľap, čo sa týka kamarátov. Pre mňa, ako neskúsenej, to bolo pochopiteľne náročnejšie.

Na vrchole už všetci čakali a ja som dorazila posledná. Keď som došliapala, všetci práve ukončili svoju pauzu a pokračovali ďalej. Aby som nestratila ich ani cestu, musela som pokračovať hneď s nimi.

Cesta mala skončiť na chate Kráľova studňa. Dali sme dolu tulenie pásy a zlyžovali ku chate. Tu nastalo prekvapenie. Úzke, dlhé lyže neboli moje zjazdovky, na ktoré som zvyknutá. O to viac to však bolo dobrodružnejšie. Navyše, pocit vyšliapania a zlyžovania svahu je radikálne iný, ako keď človek lyžuje medzi desiatkami lyžiarov na svahu, kde sa vyváža lanovkou. Je to pekný pocit katarzie a radosti, keď človek sám pracuje, drie, aby si potom mohol zaslúžiť a užiť svah, krásu prírody, ticho. Je to v niečom zaujímavá vnútorná konfrontácia, kde je človek sám, i keď má okolo seba kamarátov.

Strávili sme veľmi príjemný večer na chate, kde okrem nás nik nebol.

Na druhý deň ráno sme sa vybrali späť po tej istej trase. Za noc napadla ďalšia bohatá nádielka snehu a počasie bolo nemilosrdne mliečne, hmlisté. Nebezpečné, keby som bola sama. Môj zmysel pre orientáciu je chabý, ale vždy sa spolieham na svoj jazyk, môžem sa spýtať, keď sa stratím. Tu to však možné pochopiteľne nebolo. Chcela som si spraviť fotky, k tomu však nedošlo, pretože som sa snažila držať tempo s ostatnými. Nebola som v tom až tak úspešná, ale snažila som sa. Vietor na hrebeni kruto zosilnel, padajúci sneh sa premenil na pichľavé ihličky, ktoré bodali do tváre. NÁDHERA! Brodila som sa vetrom, ktorý sa do mňa silno opieral.

Človek šľape v tichu, sám so sebou, kladie nohu pred nohu, bojuje s vlastným dychom, ponorený do opustenej bielej, mliečnej krajiny.

Na vrchole sme dali dole tulenie pásy a pustili sa do zlyžovania svahu v polmetrovom snehu. Opäť krása! Padala som ako zhnitá hruška každých 5 metrov. Cítila som sa ako malé dieťa, ktoré padá do duchny Perinbaby. Stehna pália, človek padá, zdvíha sa, snaží sa, zápasí, teší sa. Bol to pre mňa silný zážitok!

Ešte pár výšlapových výletov a budem sa môcť zaradiť medzi kamarátov na ich úroveň. Snáď. Teším sa na to!

Účastníci: Roberto Kollár, Danka Zmeková, Janka Ferenciová, Adela Galádová, Katka Egyudová, Patrik Egyud, Vladimír Hrudka, Hanka Hladká-Zaujecová, Pavol Kovalčík, Janka Bučka, Štefan Bučka

Text: Janka Bučka

Foto: Patrik Egyud, Danka Zmeková FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: