Turisticko - hokejový víkend v Lučanskej Malej Fatre - 18.-20.5.2012
Do Malej Fatry sme sa chystali už vlani, no vyšlo to až tento rok. Cieľom bola Lučanská časť od Fačkovského sedla po Strečno. Termín sme si už v apríli stanovili na tretí májový víkend. Od piatkového popoludnia do nedeľného obeda nás čakalo nejakých 50 km so slušným celkovým prevýšením. Ubytovanie sme si „rezervovali“ v dvoch malofatranských „hoteloch“ - v Útulni pod Kľakom a v Grandhoteli Partizán na Hornej lúke, čo je tiež útulňa.
Pôvodné plány však trochu nabúrala skutočnosť, že naši hokejisti vo štvrťfinále MS, na veľké prekvapenie, porazili favorizovanú Kanadu a v sobotu mali hrať v semifinále proti Čechom. Patrikovu radu, aby sme obsah našich batohov zredukovali na nevyhnutné a aby sme v sobotu dorazili až na Martinské hole, kde by sme sledovali semifinálový zápas, sme si vzali k srdcu. Niekto zvážil balenie a niečo z vecí nechal doma, niekto nevyradil nič, ale vzhľadom na prognózované chladné noci sme si pribalili ešte plynový varič - teplý čaj a polievka v takýchto prípadoch potešia. Jediné, čo sme si nevzali bol foťák. Každý sa spoliehal, že ho vezme niekto druhý, až ho nakoniec nevzal nikto. A tak nám neostávalo nič iné, ako fotiť mobilom. Na megapixely to vyhral môj, aj keď 3,2 Mpx nie je žiadna sláva...
V piatok 18. mája sme sa teda odviezli busom do Fačkovského sedla. V miestnej reštike sme sa posilnili a vyrazili na Kľak. Stretli sme aj niekoľko ľudí. Pravdupovediac nás predbiehali, keďže sme zvolili vlažnejšie tempo. My sme mali v piatok času dosť, nikam sme sa neponáhľali. Po nejakých dvoch hodinách sme sa dostali na Kľak. Počasie bolo nádherné, ako na objednávku, a výhľady ešte krajšie. Urobili sme zopár záberov, dali zápis do knihy a pobrali sa hľadať naše ubytovacie zariadenie. S jeho lokalizáciou sme mali mierne problémy, ale napokon sme ho našli. Útulňa bola na naše prekvapenie veľmi dobre vybavená. Štyri postele aj s matracmi, piecka, kuchynský kútik s riadom, píla, sekera, dokonca aj bedminton a ako sme neskôr zistili, pre nás veľmi dôležitá vec - karty. Nachystali sme drevo, navarili večeru a zasadli vonku k ohňu. Po zotmení sa dosť schladilo a tak sme si zakúrili v piecke a večer sme strávili pri kartách. Pred spaním sme ešte obdivovali nočnú oblohu, ktorá bola úžasná, toľko hviezd sme hádam doteraz nevideli.
Ráno bolo dosť chladné. Naraňajkovali sme sa, pobalili a o ôsmej vyrazili. Nasadili sme rezký krok, ktorý sme sa snažili udržať celý deň. Čakalo nás približne 30 km pochodu. Na začiatku sme zostupovali spod Kľaku po zelenej popri Kľackom vodopáde na miesto zvané Bak, aby sme sa potom znovu „štverali" späť na hrebeň, konkrétne do Vríčanského sedla. Ďalej sme šli cez Skalky do sedla pod Hnilickou Kýčerou, kde sme doplnili zásoby vody. Strmý výstup na Hnilickú Kýčeru bol riadnou skúškou našich fyzických možností. Na vrchole sme si dožičili polhodinovú obedňajšiu prestávku. Hrebeňovka prechádzala striedavo lesom a horskými lúkami s krásnymi výhľadmi na okolie, pričom nás z diaľky stále sledoval Kľak. Pokračovali sme cez sedlo Majbíková až na Hornú lúku. Tu sme mali pôvodne prenocovať v neďalekom Grandhoteli Partizán. Keďže sa plány zmenili, tak sme len zbehli k prameňu doplniť vodu a išli sme ďalej. Po ôsmich hodinách na nohách sme toho už začínali mať tak akurát. Dopredu nás hnala myšlienka na podvečerný hokej proti Čechom. Kritické bolo aj šliapanie na Veterné, keďže síl už veľa nebolo. V momente, keď sme boli na Veternom, začínal zápas SR vs. ČR. Rado si naladil na mobile rádio, hokej počúval cez slúchadlá a zároveň nám ho komentoval. Pred príchodom na Veľkú Lúku sme už kričali „Šatan góóóól". Hneď sa veselšie kráčalo. Nakoniec sme po 10,5 h. dorazili na Martinské hole, keď už skončila prvá tretina. Ubytovali sme sa v chate Horec. Presunuli sme sa do vedľajšej chaty Martinské hole, dali si pivko s gulášom a už sme len sledovali našich hokejistov, či podajú rovnako heroický výkon ako my J. A podarilo sa! Konečne sme opäť porazili Čechov. Na slovenské víťazstvo sme si pripili bošáckou slivovicou. Vrátili sme sa na našu chatu, kde sme chvíľu podebatovali s chatárom, ktorý tam máva počas leta aj kone a prevádzkuje tu turistiku na koňoch. Zvládli sme ešte druhý polčas finále Ligy majstrov, ale predĺženie už nie. Únava nad nami zvíťazila. Zaspávali sme s dobrým pocitom, že sme sa nenáhlili zbytočne.
V nedeľu nás čakalo zostávajúcich cca 15 km. Po raňajkách sme vyrážali z chaty o 7:45 h., vystúpili po zjazdovke na hrebeň a v rámci možností svižnejšie kráčali do Strečna, kde sme chceli stihnúť autobus o 13:00 h., aby sme si hokejové finále pozreli už v pohode doma. Hneď ráno sme stretli partiu, ktorá veľmi skoro ráno vyrazila zo Strečna a do večera chcela prejsť až do Fačkovského sedla - extrémisti. My sme pokračovali svojím tempom na Minčol, kde sme sa rozlúčili s Kľakom, ktorý nás do tohto miesta stále sprevádzal. Odtiaľto sme v podstate len zostupovali do Strečna, popri hrade a kompe až do miestnej krčmy. Tu sme si dali zaslúžené pivko. Následne nás čakala už len cesta do Nitry a do našich domovov, kde sme si mohli v pokoji vychutnať večerné finále MS s našimi hokejistami. Nestali sa síce majstrami sveta, ale vzhľadom na kvalitu súpera podali dobrý výkon a striebro bol veľký úspech.
Účastníci: Radovan Baláž, Boris Doman, Martin Mlynka
Text: Martin Mlynka
Foto: MM, RB, BD FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  patrikVydáno: 2.11.2012 8:54 Přečteno: 5673x Hodnocení: 2 (hodnoceno 3x) |
Vaše hodnocení: |
Formát pro tisk
Komentáře
až na tú cifru prevýšenia ,uvedenú na turistickej mape (obr. 38)
az taky heroicky vykon to nebol, tych 50 kilakov nie je az tak moc, hrdinovia boli ti co celu trasu zvladli nalahko za jeden den :)
A k tomu celkovemu prevyseniu - neviem - na tej mape su cisla - stupanie pocas celej tury 2756m a zase klesanie 3203m....