Nežné NIHOSÁČKY vo Veľkej Fatre - 24.-25.5.2008

Ako inak, všetko sa začalo na Štiavnickej ulici, kde a ako je všeobecne známe, sídli predsedníctvo nášho klubu. Štyri dievčence sme sa rozhodli prežiť babský víkend v našich krásnych horách, Veľkej Fatre.

Našou prvou zastávkou bolo mestečko Nováky. Katka nám porozprávala rôzne pikošky z blízkej aj minulej histórie tohto mestečka. Po zvítaní a uložení ruksakov do jej rodného sídla, sme sa posilnené ďalšou peknou babou, Katkinou maminou, vybrali do kúpeľov v Bojniciach. Tam sa mamina s dcérou vykúpali v termálnom bazéne a svoje kĺby a iné časti tela vymasírovali bazénnymi strekmi. My ostatné sme si urobili obhliadku kúpeľov a zavítali sme do kúpeľného domu Baník, kde sme sa osviežili nápojmi a aj sme v bare trošíčku znížili vekový priemer. Hm, nemajú tí nemeckí a rakúski dôchodcovia vysoké ceny u nás. Uvidíme, po zavedení EURa. Po príjemnom večeri strávenom v Bojniciach a ešte klebetení v pyžamách, sme sa uložili skoro spať.

Ráno nás Danka veľmi milo prekvapila, že prvá vstala a zobudila nás o 6-tej hodine. Posilnili sme sa raňajkami, pripravili si jedlo na túru, prezreli tatinove poklady v skleníku a hybaj na cestu.

Auto sme zaparkovali pri fare v dedine Liptovské Revúce. Ešte sme trochu vytriedili veci z ruksakov, nasadili slnečné okuliare, prispôsobili teleskopické paličky pre našu výšku, urobili hromadné foto a vykročili v ústrety dobrodružstvu.

Prešli sme okolo salaša, popri Čiernom Kameni a na Grúni sme mali prvú väčšiu pauzu. Tu sme čosi pojedli, stretli zopár turistov a Katka si precvičila svoju kaukazsko-kyrgyzskú ruštinu s poľskými turistami. Potom sme prešli cez sedlo Ploskej a na Ploskej sme sa kochali výhľadmi a pokukávali sme na chatu pod Borišovom. Podali sme nášmu predsedovi hlásenie o našom výskyte, aby bol s nami spokojný, že ideme v čase. Janka nám prísne kontrolovala časy a dbala o to, aby sme vždy boli pod hranicou uvedeného času na mape. Pred Chýžkami sme stretli skupinku Slovákov, ktorí nám po prezradení nášho cieľa trasy „dobromyseľne" popriali naše zviditeľnenie sa vo večernom vysielaní televíznych novín. Po tomto prianí Katka spojazdnila zvonček na medvede, Janka sprísnila dozor nad našim tempom a Danka sršala svojím typickým optimizmom. Ďalšiu zastávku sme mali na Ostredku, najvyššom vrchu Veľkej Fatry. Tu sme sa opäť posilnili vopred pripravenými dobrotami. Aj keď trošku fúkalo, našej radosti z hôr, radosti zo vzájomnej prítomnosti, trefným vtipným poznámkam a dobrej nálady nám vôbec neubúdalo. Opäť sme zahlásili polohu nášmu predsedovi a niečo nám začalo vŕtať hlavou.... Z Ostredka bolo vidieť vysielače, paraboly na Krížnej. Kto to nepozná, tak isto sa nechá oklamať očným klamom a pomýli si Krížnu s vŕškom Frčkov. Totižto sa zdá, že tie vysielače sú práve na ňom. Ale my, ako správne bojovníčky sme sa opäť dostali na Krížnu s časovou rezervou. Tu sme si dopriali poslednú zastávku pred naším cieľom. Pofotili sme sa v rôznych polohách a kombináciách, ako sa na správne modelko-turistické baby patrí. Prišli sme ku kaskádovitej studničke, na Kráľovej studni a povedali sme si, že si z Patrika vystrelíme a povieme mu, že sme zablúdili niekde v lese. Na naše počudovanie nám uveril a my sme naozaj začali niečo šípiť.... Posledné metre k hotelu už boli voľajako ťažšie. Čím to je, že sa cieľ tak neuveriteľne pomaly a bolestivo približuje?

Prvé sme dorazili my dve s Jankou, Katka s Dankou ešte fotili. Zrazu počujem na terase nejaký známy hlas, ktorý sa nápadne podobal Maťovi Kmeťovi. ....a fakt naše podozrievané tušenie nabralo na realite! Chalani nás prišli pozrieť, resp. prišli skontrolovať našu dámsku jazdu.... Jediné, čo ich ospravedlňuje, že nám priniesli výborné hrozienko, ktoré hneď zmizlo v našich ústach. Samozrejme, že sme sa potešili a zvítali vzájomným vybozkávaním sa. Takže okrem Martina, prišiel Patrik, Róberto a ešte jeden pár spriaznených duší Nihosu v podaní Petra „Koviho" a Martinky.

Kým sme sa na terase zložili, objednali si bielu zemiakovú polievku na kyslo, chalani si išli ešte dať do tela na bicykloch hore, na Krížnu. Neviem, či to bolo tou rekonštrukciou hotela, stiesnenými podmienkami, ale tá polievka bola nápadne riedka, so zvláštnym nádychom pachu a s minimálnym počtom zemiakov. Katka rezignovala, nemohla ju ani len ochutnať. My ostatné sme akútne potrebovali niečo teplé do žalúdka, tak sme ju zjedli. Obsluha, služby a čistota hotela zodpovedali rozrobenému stavenisku a stiesneným podmienkam, či už vnútri alebo vonku. Ale ľudský prístup - hlavne k čistote- mohol byť o veľa lepší... A tak v konečnom dôsledku sme boli veľmi rady, že nám naši chlapci spríjemnili večer pri sviečkach a nehostinné prostredie svojou milou spoločnosťou.

Ráno sme sa pozobúdzali, umyli v provizórnych podmienkach a začali si pripravovať raňajky z vlastných zásob. Tí zvädavší, našli zopár „perál" zanechaných v hrncoch a na tanieroch poroztrusovaných kade-tade po jedálni, aj mimo nej. Vďaka týmto nálezom väčšia časť nášho osadenstva radšej neriskovala ani len objednanie si čaju a kávy. Po raňajkách sme sa rozlúčili a opäť len štyri baby sme sa vybrali na cestu domov cez Krížnu. Samozrejme, že sme stretli aj našich západných turistov z Karvinej, ktorí sa nám priznali, že bivakovali v jednom sedle medzi Krížnou a Ostredkom. Na svahu pod Krížnou sme stretli jedného turistu s výbornou kondičkou, ktorý išiel z Rybovského sedla a potešil nás milým slovom a prejavil nám obdiv nad našou sobotnou trasou. Potom od Repišťa na Rybovské sedlo sa začala trúsiť česká mládež. Janka bola zvedavá odkiaľ sú a tak sa pristavila pri ich vedúcom, ktorý bol telocvikár z gymnázia z Prahy. Urobili si u nás branné cvičenie a mali namierené na Chatu pri Borišove a potom do Nízkych Tatier, smerom na Donovaly. My sme sa dostali na Východné Prašnické sedlo, tam sme si urobili malú prestávku a vybrali sme sa smerom na Hajabačku, kde sme si v studenom potoku opláchli a osviežili naše ubolené chodidlá. Po asfaltke sme sa cez Vyšnú Revúcu dostali opäť k autu. Vybozkávali sme sa a pogratulovali si, že sme to v pohode zvládli a išli sme sa napapať do Jánošíkovej koliby v Liptovskej Osade a hurá naspäť domov.

Plné šťastia a radosti z víkendu na horách sme si sľúbili, že takúto dievčenskú akciu opäť niekedy zopakujeme.

Účastníci: Danka Zmeková, Katka Egyudová, Janka Ferenciová, Beata Krasňanská

Kontrola zhora: Róbert Kollár, Martin Kmeťo, Patrik Egyud

Text: Beata Krasňanská

Foto: Katka Egyudová FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: