Sněžka (1602 m) - sen slovenského skialpinistu - 18.3.2009

Narýchlo zorganizovaná obchodná cesta do Čiech a črtajúce sa nútené poldenné voľno mi vnuklo myšlienku splniť si „sen každého slovenského skialpinistu“ – vystúpiť a zlyžovať najvyššiu českú horu Sněžku so závratnou výškou 1602 metrov nad morom.

Poobede pred odchodom som zavolal Robertovi, ktorý keď si vypočul môj plán, nelenil a rýchlo si nahlásil dovolenku. Skorý odchod (04:00 hod) ho síce moc nenadchol, ale bolo to nutné, aby sme stihli všetko vybaviť a ešte sa presunúť čo najbližšie pod „našu horu". Povinnosti sme úspešne zvládli skôr, ako bolo v pláne a tak sme poobede vchádzali do srdca Krkonoš - „Špindlu" (Špindlerúv Mlýn). Krkonoše nás vítali nepríjemným sychravým počasím, zato všetko ostatné bolo príjemné. Veľmi príjemný rozhovor so záchranárom v dome Horskej služby o počasí a možnosti túr v najbližších hodinách by ste v Tatrách určite nezažili - hold proste sú na vyššej úrovni ako u nás. Samozrejmosťou bola príjemná obsluha s pohodovými cenami v hospodách, kde sme si vychutnávali skvelé pivo a baštili české špeciality. Cestou na privát (samozrejme u skvelej domácej pani s cenou za „babku") v Svobode nad Úpou sme sa pohrávali s myšlienkou vystúpiť ešte večer na Černú horu. Našťastie sme si to rozhovorili a radšej sme sa „pripravovali" v miestnej hospode.

Nočná víchrica, ktorá potvrdzovala predpovede až 200 km vetra, nám nedávala veľkú šancu na ranný výstup. Našťastie si sám vládca Krakonoš povedal, že týmto dvom „sympatickým" chlapcom zo Slovenska umožní splniť si svoj veľký sen a zariadil šesť hodinové okno v nepriaznivom počasí. Ráno o ôsmej sme si plný očakávania a príjemnej predtuchy lepili pásy na naše netrpezlivé lyže v Peci pod Sněžkou (750m).

Výstup sme začali ostrým strmákom cez Rúžový dúl a lesom sme sa dostali až na chatu Rúžohorky na hrebeni. Príjemným hrebeňom sme sa chránení lesom dostali cez medzistanicu lanovky až nad pásmo lesa. Tu stúpanie opäť nabralo na vážnosti, ale omnoho horší bol silný nárazový vietor, ktorý nás zopár krát zrazil k zemi. To nás samozrejme nemohlo odradiť a po 2,5 hodinovom výstupe sme stáli na slnečnom vrchole Sněžky. Nasledovalo rýchle fotografovanie na všetky svetové strany aj s budovou poľských meteorológov, ktorú dva dni predtým silne poškodila ťažká námraza. Český bežkár, ktorý keď zistil, že sme zo Slovenska, nás pozval na čaj do malej, ale milej budovy, na českej strane kopca, zvanej Poštovna. Dá sa tu poslať pošta z najvyššieho miesta Českej republiky. Po čaji sme vyšli von, kde nás už čakala hustá hmla a stále silnejúci vietor. Prvá etapa lyžovania prebehla celkom rýchlo, len sme sa báli, aby sme v hmle „nezlyžovali" Obří dúl. Našťastie už nižšie hmla nebola a tak sme mohli pohodlne dolyžovať až na Rúžovky. Tu sme sa rozhodli lyžovať rovno dole pod stožiarmi lanovky. Po pár metroch lyžovania sa v mokrom hlbokom snehu sme radšej vošli do lesa, kde sme si vychutnávali adrenalínovú jazdu v strmom lese, pri ktorej by som zniesol prilbu na hlave. Výborné orientačné schopnosti nás doviedli priamo k autu. Rýchlo sme sa zbalili a posledný pohľad na zatiahnutý vrchol nás primäl k poďakovaniu sa Krakonošovi za jeho priazeň.

Účastníci: Patrik Egyud, Róbert Kollár, lyže a topánky Mirka Kučeru

Text: Patrik Egyud

Foto: Róbert Kollár, Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: