Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=109 • Vydáno: 28.9.2009 18:57 • Autor: patrik
Keď som čakala na Donovaloch Patrika s Katkou, ktorí ma mali zobrať po ceste do Vysokých Tatier ani som netušila , že víkend bude plný prekvapivých zásahov vyššej moci.
Do Vysokých Tatier sme išli na dvoch autách : v prvom Patrik, Katka a ja , v druhom Jožo alias Skaut, Miro Micheľ a Peter Lakata. Keďže sa Patrik s Katkou ponáhľali do športového obchodu v Liptovskom Mikuláši (Katka si chcela kúpiť ľahký chatový spacák), vyrazili sme o niečo skôr z Nitry ako posádka druhého auta. Hoci im trocha skrížila plány zápcha pri Žiari nad Hronom, spacák sme stihli kúpiť a ešte sme mali čas popozerať aj nejaké funkčné veci.
O ôsmej sme vyrazili na Chatu pri Zelenom plese a o deviatej sme už popíjali na chate pivko. Šéfka Danka nás ubytovala v hospodárskej budove pri chate, nakoľko už bola chata plne obsadená. Keďže chalani z druhého auta stále neprichádzali, rozhodli sme sa rýchlo zaľahnúť, lebo predpoveď na druhý deň hovorila že od 11.00 bude pršať a tak Patrik nastavil budík na šiestu.
Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a nikto okrem Patrika neveril predpovedi počasia. Za hodinu sme už všetci okrem Petra (odkráčal smerom dolu domov, lebo si zabudol tabletky v Nitre) rezkým tempom šľapali na Kozí štít. Oblaky pomaly pribúdali, pot nám stekal po tvári, spod nôh odletovali kamene....Dohodli sme sa, že keď budeme počuť prvý hrom, točíme to dole. Našťastie sme okolo 9 už stáli na vrchole a vytešovali sa z ďalšieho dosiahnutého štítu. Zostúpili sme k Červenému plesu a oddychovali asi hodinu. Potom sme zliezli na chatu. A ako úderom gongu presne o 11.00 sa splnili predpovede Patrika a začalo liať ako z krhle. Tak čo s ostávajúcim časom? Sadli sme k pivku, k čaju a neskôr k čaju pribudol aj rum. O štvrtej sme zaľahli do postelí, aby nám čas do večere rýchlejšie prebehol. Večer nám potom spestril Skaut kúpajúci sa v ľadovom plese (klobúk dolu) a Katkini kamaráti s hrou Sabotér. Namiesto nudy sme sa teda pohrúžili do hry ani sme nezbadali, že je pol jedenástej.
V nedeľu sme plánovali ísť na Čierny štít, hoci neustály dážď nepodporoval Patrikove reči, že zajtra bude pekne. Po vypočutí prednášky o teplých a studených frontoch sme zaľahli so zvedavosťou, či Patrikovi predpoveď zas vyjde.
Ráno sme zobudili opäť do krásne gýčovo modrej oblohy. Rýchlo sme sa naraňajkovali a vyrazili sme. Po 15 min sme narazili na prvé reťaze, a Patrik nám povedal, že nech sa snažíme ísť hore bez pomoci reťazí, lebo na Čiernom štíte žiadne nebudú. O deviatej sme si už za pomoci Patrika navliekali prsáky, sedáky a prilby. Zo začiatku to ani nevyzeralo, žeby sme ich mohli použiť. Vyliezli sme na strechu pred štítom (aspoň my sme tomu tak hovorili). Cestu ďalej lemovali mužíci, chodník sa stával zaujímavejší, až sme postáli pred asi 3 m vysokou stenou, a hneď nám bolo jasné, načo tá naša výstroj. Ako prvý liezol Patrik, potom Katka, ja , Miro a Skaut. Katka výstup sem-tam sprevádzala korenistejšími. Hovorila o lávke asi tak jeden a pol metra dlhej a asi 20 cm širokej, pod ktorou nič nebolo.
Za pár minút sme však všetci už boli pohromade na vrchole Čierneho štítu (2429m), kde sme obdivovali okolité štíty - Kežmarský, Lomnický, Pyšný, Baranie rohy, Kolový, Karbunkolový hrebeň. Po občerstvení našimi zásobami sme sa vydali na cestu dole. Cesta bolo pre nás nekonečná, nohy pomaly začali oťažievať tak sme boli radi, keď sme uvideli pod sebou chatu. Za krátko sme už boli na chate a dali si zaslúžené pivko, kofulu, či čaj.
Po hodine sme už kráčali dole k autám, Skaut dokázal svoju rýchlosť bežaním po zabudnutý mobil a čelovku na chate. Okoloidúci iba vystrašene poznamenávali, že asi videl medveďa.
S chalanmi sme sa lúčili o pol piatej a tešili sa, ako sa dobre niekde najeme. Ale vyššia moc opäť zasiahla, Patrikove auto vypovedalo poslušnosť, (asi ten hore vedel, že si Patrik všetky doklady zabudol doma) a tak nás museli chalani odtiahnuť do Popradu. Poviem Vám, že to bola riadna fuška nasúkať veci z Opel combi do trojdverovej Toyoty. Patrik asi prvý krát v živote sedel vedľa spolujazdca a veru vyzeral tam ako slon v porceláne. :) Všetko zapadalo do seba ako kocky mozaiky.. Keby Peter nebol išiel v sobotu domov, do auta by sme sa nezmestili.
Okolo desiatej sme boli v Nitre, unavení ale spokojní, že plánované sme splnili ciele.
Účastníci: Patrik Egyud, Katka Egyudová, Miroslav Micheľ, Janka Ferenciová, Jozef Otras
Text: Janka Ferenciová
Foto: Patrik Egyud, Jozef Otras FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU