Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=121 • Vydáno: 24.2.2010 23:22 • Autor: patrik
Ako tradične každý rok, ani tento rok sme nemohli vynechať z našich skialpových akcií malebné pohorie Malej Fatry. Príjemný športový víkend doplnený o pár pivečiek na chate sme strávili v termíne od 06. do 07. februára 2010. Uvedenej akcie sa zúčastnil Patrik, Mirko Kučera, Gašpar, Roberto, Marek, Peťo Pekár, Mišo, nový člen Andrej Bača a moja maličkosť ako jediný reprezentant nežného pohlavia.
Z Nitry sme vyrážali smer - Trusalová v sobotu ráno vo dvoch autách. Mirko sa k nám pri kempe pripojil a boli sme kompletní. Vzhľadom na dobré snehové podmienky sme sa dostali až k Zajacovej, kde sme odparkovali naše autá.
Počasie bolo gýčové. Slnko tak pripekalo, že sme stúpali nahor iba v tričkách. Snehu bolo ale pomenej ako po minulé roky, čo sme videli na bočných svahoch Chlebu, kde trčala kosodrevina, na ktorú sme neboli vôbec zvyknutí.
Ani sme sa nenazdali a už sme zhadzovali ruksaky na chate. Nespali sme na Chate pod Chlebom, ale na chate miestneho lyžiarskeho klubu situovanej iba pár metrov od nej. Je to tam oveľa komornejšie, útulnejšie a tento krát sme tu boli okrem domácich jediní hostia. Privítali nás tu ako svojich, mali sme pocit, že sme na nejakej nihosáckej chate so starými priateľmi. Čo-to sme hodili do žalúdka, podopĺňali tekutiny a išli sme si ešte vyšľapať neďaleký Chleb. Výhľady boli nádherné...z diaľky trčali obrysy Vysokých Tatier, kde sa vypínal sám pán Kriváň. Ten náš fatranský Kriváň sme sa rozhodli zdolať nasledujúci deň.
Na vrchole Chlebu sme si potriasali ruky už za súmraku. Posledné lúče slnka sa rozlievali okolo nás a dodávali okoliu mäkkosť a dramatickosť. Proste nádhera, to sa musí zažiť... Zjazd dolu však taký nádherný nebol. Trčiaca kosodrevina a málo snehu nám spravili so zjazdu celkom adrenalínový zážitok. Nie som si istá, či niekto skončil bez pádu... J
Všetci sme to ale zvládli bez ujmy na zdraví a stretli sme sa pred Chatou pod Chlebom. „Nedáme si jedno čapované pivko?", povedal niekto z pléna. „Jasné", bola jednohlasná odpoveď. V chate bolo plno a útulne. Čím viac prázdnych pohárov bolo na stole, bolo nám tam príjemnejšie a chcelo sa nám ísť menej a menej na našu chatu. Chlapci sa postupne po toľkých pivečkách striedali na toalete, nálada gradovala... Bola som prvá, ktorá sa rozhodla pre návrat späť. No sedeli by ste tam s toľkými „múdrymi" chlapmi? Už som bola unavená a stačilo mi... Pridal sa ku mne Gaško, s ktorým sme za tmy zlyžovali ku chate.
Do hodiny tam boli i ostatní, tým však lukratívne „fleky" pred obrovským LCD-čkom nezostali. „Takú telku nemám ani doma", pomyslela som si, keď som ju uvidela. Rozvalení pred telkou sme ešte niečo zjedli, vypili Patrikom vynesený súdok pivka a zaľahli do teplých postelí.
Ráno bolo pre niektorých mimoriadne ťažké... Avšak i počasie nám nahrávalo do leňošenia. Kde-tu poletoval sneh, obloha bola zamračená, hmla sadala na okolité stromy. „V takom počasí hádam nikde nepôjdeme" spoločne sme skonštatovali a utvrdili sa v lenivosti J.
Postupne to za oknami začalo vyzerať lepšie a lepšie, čo nám vohnalo do kostí novú energiu. Obliekli sme sa, zobrali niečo pod zub a vyrazili smerom na Kriváň. Išlo sa mi výborne. Bola som s Gaškom posledná, stúpanie sme si v kľudnom tempe proste vychutnávali. Ako sme sa blížili k vrcholu, oblaky sa postupne strácali a kým sme sa tešili z dosiahnutého vrcholu Kriváňa, úplne sa vyjasnilo. Po spoločnej fotografii sme si vychutnali zjazd v krivánskom žľabe a zamierili opäť na Chatu pod Chlebom. Stretli sme tu nášho obľúbeného Kosťa, s ktorým sme sa zvítali a trošku pri pivku poklebetili.
Na chate sme sa rozlúčili s domácimi, zbalili ruksaky a pomaly zlyžovali smerom k autám nabití krásnymi zážitkami z ešte krajších hôr...
Účastníci: Michal Griesbach, Marek Matejka, Andrej Bača, Mirko Kučera, Roberto Kollár, Gašpar Fronc, Katka Egyudová, Patrik Egyud, Peter Pekár
Text: Katka Kollárová
Foto: Gašpar Fronc, Andrej Bača, Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU