Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=132 • Vydáno: 17.6.2010 10:55 • Autor: patrik
AKO BAŽANTI VYSOKOHORSKÚ TURISTIKU OPÁČILI. „Blíži sa leto a pre tých, ktorí majú záujem absolvovať nejaké vysokohorské túry napríklad v Tatrách mimo značených chodníkov, je potrebný základný kurz VHT.“ Toto je prvá Gašparova veta v správe, ktorou nás v závere apríla pozval na Jelenec. Práve tu sa mal posledný májový víkend pod jeho vedením uskutočniť letný kurz základov VHT. Na túto akciu ma Patrik, ako sympatizanta a PR človeka, ktorý pomáhal s propagáciou akcií NHS v poslednom roku, volal už skôr. Potom pozvanie spolu s Katkou zdupľoval, náležite ho spropagoval tak, že mi vložil chrobáka do hlavy. Spýtal som sa Borisa, či by nemal chuť zažiť niečo nové. Prikývol a zavolal ešte nášho kamoša Martina s návrhom pripojiť sa. Ten nepovedal nie a tak sme sa ako nadšení „nízkohorskí“ turisti prihlásili na kurz turistiky vysokohorskej...
Prihlásili sme sa s predstihom, vtedy ako sympatizanti NHS. No na samotný kurz sme už cestovali síce ako neskúsení, ale predsa členovia tohto sympatického združenia. V piatok sme vyrazili ja a Boris spolu s Gašparom, Martinom Boltižiarom a jeho Zuzkou. Na mieste kurzu, v chatovej osade Gýmeš pri „luxusnej 10 euríkovej" žltej chate, nás už čakal Martin, ktorý v zmysle hesla „Blesk je môj pomalší brat" dorazil ako prvý. Ubytovali sme sa, vyložili materiál, pričom postupne prichádzali ďalší ostrieľaní a menej ostrieľaní vysokohorskí turisti, vrátane čerstvého UKF bakalára Patrika. Piatkový kurzový večer sa niesol v prakticko-teoretickom duchu. Úvod bol pre nás mnohých zábavný. Patril totiž uzlom, ktoré sú dôležitou súčasťou VHT. S jednotlivými uzlami nás oboznámil vedúci kurzu Gašpar, pričom sme si ich hneď všetci aj prakticky skúšali. Inštruktor Gašpar a skúsenejší Nihosáci boli nám nováčikom vždy po ruke, keď si so svojim lanom nevedeli dať rady. Slová ako vodcovský, osmičkový, prusíkov, lodný, polovičný lodný zaznievali piatkovým večerom nespočetnekrát. Po uzloch nasledovali slidy a prednáška Gašpara a Martina B. s témami ako napr. potrebná VHT výstroj a výzbroj, nebezpečenstvo v horách, príprava horskej túry, meteorológia, pohyb v horskom teréne atď. Po výuke nás ešte čakal krátky film o minuloročnej expedícii NHS na turecký Ararat, jedlo, pivko, víno a príjemná debata.....
V sobotné, pre tohoročné májové týždne netradične slnečné ráno ako budíček chatou zaburácali tóny dávnych „hitov" - „Žiari šatka pionierska" alebo „Pieseň práce". Raňajky, zbalenie materiálu a „ide sa do lesa". Cieľ bol jasný - skalky Studený hrad pod Gýmešom, kde sme si mali vyskúšať základy VHT v praxi. Už patrične vybavení a „odetí", vedení Gašparom sme si vyšli pod jednu z veží, z ktorej náš skúsený inštruktor plánoval prvú aktivitu - zlaňovanie. Po zaistení cesty Patrikom sa Gašpar dostal hore, kde sa pripravil na náš postupný „príchod". Najprv išli skúsenejší, potom som bol na rade ako prvý nováčik ja. Bol to zvláštny pocit v tej výške „stúpiť" do prázdna s vedomím, že sa budem spúšťať sám a s istením mi pomáha „vynález" Dr. Prusika :o) Bolo to však skutočne zaujímavé a fajnové, šťastne sa dostať postupným spúšťaním opäť na pevnú zem. Po mne nasledovali ďalší Nihosáci, vrátane hostí - súrodencov z Bratislavy. Medzitým bola naplánovaná ďalšia aktivita - lezenie po fixe, natiahnutom Mirom, so samoistením pomocou prusíku. Takto niekto ešte zlaňoval a ďalší mohli skúšať už lezenie v „trojkovom" teréne. Do tretice sme si vyskúšali použitie prusíkov pri šplhaní po lane, čo bola pre nás „zelenáčov" úplná novinka. Program pokračoval ukážkou záchrany zraneného spolulezca, ktorú nám predviedli skúsení Patrik s cvičiteľom Martinom, pričom s použitím ďalšieho uzla - vianočkového pomáhal inštruktor-cvičiteľ Roberto. Na záver natiahol Miro druhý fix v náročnejšom teréne ako bol ten prvý. Túto cestu si vyskúšala väčšina účastníkov. Niekto, napr. nováčik Martin, aj dvakrát.
Pekný deň s VHT sa pomaly naplnil. Zostalo sa pobaliť a vrátiť sa na našu žltú základňu. Čakal nás už ďalší program spojený s oslavami. Oslávencami boli NHS a najmä Gašpar, ktorého pozývací e-mail obsahoval i tieto vety: „Máme 5 rokov. NIHOS a ak je nula bezvýznamná, tak aj ja :) ". Večer sa najprv Gašparovi gratulovalo, pripíjalo a potom hodovalo. Hlavný oslávenec nás totiž pohostil fantastickým gulášom. V noci prišli na rad táborák, pri ktorom sa najprv ujala „Ide pieseň dokola...", teda sa spievalo. Neskôr sme presvedčili Mira nech k nášmu spevu pridá i zvuk jeho gitary. Bola však aj druhá gitara. Spoločnosť nám robil, výborne a veľakrát na želanie zahral sympatický mladík z vedľajšej chaty. Nocou a chatovou osadou sa tak ozývala veselá vrava, spev, hudba. Nihosáci sa bavili, popíjali, oslavovali skoro až do rána „bíleho".
Ranné vstávanie bolo pozvoľné, nikam sme sa neponáhľali. Počasie nám stále prialo. Je až neuveriteľné, že v takom upršanom máji sme tak presne „trafili" a mohli si užiť pekné VHT chvíle. Na záver nasledovalo spoločné samospúšťové foto, postupná rozlúčka, spomienky. A verím, že i nejaké vedomosti, ktoré budeme môcť všetci, vrátane nás VHT bažantov, neskôr uplatniť. Parafrázujúc starší Jakubiskov film môžem hádam po kurze napísať „Dovidenia (nie v pekle, ale) vo vysokých horách, priatelia." :o)
Text: Radovan Baláž
Foto: Patrik Egyud, Radovan Baláž, Boris Doman FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU