Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=150 • Vydáno: 16.11.2011 16:57 • Autor: patrik
Ani sa mi nikdy nesnívalo, že sa niekedy vydám s Nitrianskym horským spolkom na každoročnú expedíciu a to hneď do zahraničia. Cieľ cesty bolo Rumunsko, presne Moldoveanu, 2544 m. A tak som sa stala členkou už zohratého, skalami a vetrom ošľahaného tímu 12 kamarátov.
V pondelok podvečer sme sa odviezli do Nových Zámkov na vlakovú stanicu a vydali sa smer Budapešť. Po príjazde do Pešti sme zložili ruksaky na kopu a kto stihol, ten sa vytratil na potulky stanicou. Plná očakávania a trošku aj plná strachu, či to zvládnem, som nastúpila do vlaku smer Brasov. Po takmer 10 hodinách sme vymenili rýchlik za osobák, ktorý nás odviezol do dedinky Ucea-Victoria a tu sa začala skutočná výprava. Privítalo nás zamračené, nie však chladné počasie. Všade existujú dobrí ľudia a vďaka nim sme hneď prvý deň vystúpili o niekoľko výškových metrov vyššie, než bolo naplánované. Po hodine pochodu nás zastihla lejavica a strechu nad hlavou nám poskytla drevorubačská maringotka, nie však dobrovoľne. Že budem spať v miestnosti plnej neporiadku, prachu, špiny a ešte k tomu, že tam budem spať dobrovoľne a spokojne, tak to by som nikomu neuverila. Ráno sme si dali veľmi skorého budíka a už o pol šiestej sme v plnej poľnej upaľovali pozdĺž bystriny do sedla Portita Vistei (2 310m). Cestou sme objavili peknú novú útulňu, ktorá ešte nie je označená na mape a o čosi neskôr sa nám otvorila príroda v plnej kráse a my sme stúpali vyššie a vyššie sprevádzaní takmer až do sedla stádami oviec. Počas výstupu sme dali zopár prestávok a približne o 13:30 sme sa objavili v sedle. Našťastie sme prišli včas a ďalšia útulňa bola celá voľná pre nás. Mirko Kučera opäť postavil svoj stan a túto noc v ňom spal sám. Na vrchol sme sa rozhodli ísť podľa plánu, takže na druhý deň. Užívali sme počasie, klud , ticho, zavítali sem aj ďalší turisti. Jeden ma mimoriadne vydesil, bol to český turista, ktorý keď sa vrátil z vrcholu, bol cely bledý, vystrašený...Vraj to bolo moc vzdušné, nebezpečné a miestami šiel štvornožky. A mala som o zábavu postarané - celú dobu som rozmýšľala, čo spravím, ako to vyjdem a či to vôbec zvládnem. Uvažovala som aj nad variantom, že počkám pod vrcholom. Našťastie tím je tím a všetci boli nápomocní, hlavne Katka, ktorá išla predo mnou spolu s Gaškom a Miloško za mnou ako moja psychická opora. Aby som nezabudla, ráno sme sa prebrali do hmly s nulovou viditeľnosťou. Čakali sme preto v útulni až do obeda a keď sa trošku vyčasilo, vyrazili sme vpred. Mirko Kučera vybehol na vrchol dvakrát, prvýkrát ešte v hmle a trošku ma ukľudnil, lebo to vraj nebolo také zlé ako opisoval český turista.
Celým výstupom na vrchol nás sprevádzala spomínaná hmla, no odmenou bolo, keď sme všetci boli na vrchole Moldoveanu (2 544m) a všade slniečko, jasne...
Ďalej sme putovali po hrebeni až do sedla Saua Podragului (2 307m), odkiaľ sme zostúpili ku plesám a chate Podragu (2 136m), kde sme prespali. Posledný deň nás čakal náročný zostup do Victorie, cca 1500 m výškových. A opäť nás našiel dobrý človek, ktorý nám skrátil posledný nezáživný úsek cesty do dediny a odviezol nás až na stanicu. Myslím, že vlak z Ucei do Brašova ešte nezažil takú dobrú náladu a toľko pekných pesničiek v podaní Mirka Kučeru a požičanej gitary od peknej Rumunky.
V Brašove nás čakala čistá posteľ, sprcha a k tomu chutná večera v útulnej reštaurácii. Posledný deň našej expedície patril krásam Brašova. Je nádherný, kosmopolitný, historický a moderný zároveň.
Cesta späť ubehla ako voda a nám zostali krásne zážitky a žily plné endorfínov. Kto si myslí, že ho v Rumunsku môžu akurát tak okradnúť, tak sa veľmi mýli. Som veľmi rada, že som zdolala mojich prvých 2544 m v spoločnosti tejto výbornej partie. Ďakujem.
Účastníci: Patrik Egyud, Katka Egyudová, Juraj Velebír, Adela Galadová, Miloš Gajdoš, Martinka Danišová, Miroslav Kučera, Janka Ferenciová, Martin Boltižiar, Miroslav Michel, Gašpar Fronc, Roberto Kollár,
Text: Martinka Danišová
Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU