Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=154 • Vydáno: 14.12.2011 23:41 • Autor: patrik
Po príjemných letných dňoch pri vode prichádza čas jesenných návštev hôr, keď davy „mainstreamových“ turistov už blúdia po obchodoch a prehlasujú sezónu za ukončenú. Príjemné počasie a farebná hra Tatier nás volá aby nám poodhalila niečo zo svojich krás a niektorý z nás podľahnú... Prechod cez sedlá sa zdá ako príjemne strávený predĺžený víkend s priateľmi a tak stúpame už za tmy ako posledná trojica na Brnčalku, kde čaká ostatok skupinky... Po opustení lesa v Doline Zeleného plesa pokračujeme rýchlo do chaty.
Bojová porada. Každý vyloží stavu akú má a nápoje obzvlášť domácej produkcie sú vítané. Vtedy čítam v niektorých tvárach náčelníkov, že náš kmeň sa zajtra vydá na cestu za niečím iným, ako sme sa dohodovali v posledných dňoch. Čím je pokročilejší čas tým je cesta na ďalší deň jasnejšia... V tom čase väčšina kmeňa už spala a tak sa o zmene nedozvie. Stále ma fascinuje ako sa vlastne stanovuje cesta a čo všetko má vplyv kam kmeň na nasledujúci deň putuje...
Ráno sa prebúdzam ako obvykle v tom v čom som prišiel, má to svoje výhody, ktoré môžte zatracovať alebo využívať, rozhodne však som z tých, ktorý sú v posteli najdlhšie. Raňajky každý podľa seba a so slnkom na priedomí chaty stojíme aj my. Stúpame smerom Veľkej Zmrzlej doliny, za nami náhodná turistka, ktorej raňajky rozhodne nesadli. Pozerám do Medenej doliny a potom na tváre zo včerajšieho večera, mrkne nám kútikom úst a viac netreba povedať. Otáčame smerom Dedo a hádam až prirýchlo opúšťame sedlá, ktoré nám mali robiť spoločnosť pár dní... Nástup do záveru Doliny je celkom rýchly a nebyť „Slovenského Ľadovca", ktorý príjemne chladí ani nezbadáme ako je dnes krásne. Postojíme a konzultujeme odbornú literatúru v štýle: „Železničiar može budz aj glupy len čitac a pisac muši znac". Dokumentárny horopis je krásny, v dvoch vetách Vám popíše nasledujúci poldeň. Takže „tretím vrásnením hore pod vodopád priamo do dolnej lávky výrazným rebrom do hornej lávky, potom prirodzenou líniou priamo k vrcholu." Takže je to vlastne jedno súvetie. Ako obvykle som niekde na konci celej skupiny a tak sledujem ako súputníci, ktorí sú v čele, sú raz vpravo od mojej hlavy a o chvíľku vľavo. Nakoniec som na konci skupiny, zvláštny pocit byť ten, kto sa lúči s tým čo všetci už prešli a rozmýšľať kedy opäť stúpi ľudská noha na cestu za nami. Prichádzajú ťažšie úseky a mierne expresívne vystúpenia plné emócií z neistoty niektorých z nás. Držať ženu za zadok je také chlapské a tlačiť chlapa za zadok je také iné. Ak by sme mali lano myslím, že teraz by sme ho určite vytiahli. Sme v dolnej lávke, nikdy by som neveril, že je taká široká, z okolitých končiarov vyzerá, že je to len čiarka. Premýšľam ako často nás náš zrak pri pohľade na hory klame a prečo tak činí. Odrazu sme pri ulomenom drievku, nie väčšom ako dlaň, trčiacom z kamenného mužíka, tu je to výrazné rebrom, ktorým pokračujeme do hornej lávky. Začínam cítiť vône zimy, aha, to sa topí mierna námraza a ľad pod našimi končatinami, opäť prikladám ruku k zadným častiam ľudských tiel. Pod budovou na Dedovi je príroda ako v inej krajine, všetko je prispôsobené zime, ktorá je tu paňou domácou po celý rok. Už niekoľko hodín mám zvláštny pocit v podbrušku, je to strach, rešpekt a radosť v jednom, tento sa mení na úľavu pri preskakovaní plotu na vršku. Tak predsa priatelia bolo nám dovolené ísť cestou na ktorú pozeráme s rešpektom a čakáme kedy nám Dedo dovolí prísť k nemu na návštevu...
Nemali sme lano ani žiadne pomôcky na absolvovanie sediel, zato nesiem výborné Bordeaux, ktoré si vychutnávame pri sedení na terase. V tom sa však otvára kupola s ďalekohľadom a následná prednáška o primárnom pozorovaní slnečnej koróny len dotvára atmosféru dňa. Ten však tiež pomaly ustupuje kamarátke noci a nám nezostáva len sa vydať dole po ceste staviteľov lanovky. Niektorým sa už zdá tento deň nekonečný, keď opäť majú všetky zmysly vypäté na maximum už po x-tý krát tento deň, každý nakoniec zdolá sám seba a prichádzame už za tmy na Zamku. Nasledujúce ráno sa niektorý rozutekajú domov, ostatní ostávajú v lone Liptova grilovať a absolvujú stretnutie s medveďom a napokon aj plachtenie po Liptovskej Mare... tak sa teda lúčime s letom... a so sedlami...
Účastníci: Roberto Kollár, Janka Ferenciová, Miloš Gajdoš, Patrik Egyud, Katka Egyudová, Adela Galádová, Martin Boltižiar, Juraj Velebír
Text: Juraj Velebír
Foto: Patrik Egyud, Martin Boltižiar FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU