Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=48 • Vydáno: 8.9.2008 8:21 • Autor: Webmaster
V termíne 23. - 26.marca 2006 sa konala ďalšia skialpová akcia NHS. Tentoraz to bolo v Zadných Meďodoloch na hranici Vysokých a Belianskych Tatier. Zúčastnilo sa jej osem členov. Našim dočasným príbytkom sa stala Chata na Burdeli (1410 m).
Táto nádherná drevená chata nie je určená pre verejnosť. Naši kluboví vedátori však v tejto oblasti robili výskum a staré kontakty nám umožnili ubytovať sa tu na predĺžený víkend. Vo štvrtok večer už po tme sme začali šľapať od horárne nad Tatranskou Javorinou. Asi po hodine šľapania sme dorazili na chatu, kde nás už čakal Fero so Zuzkou, ktorým už zakúrili v piecke. Keďže chata bola ešte nevykúrená, tak prvý večer bola dosť zima. Z tohto dôvodu sme pomerne skoro zaliezli do spacákov. Ráno sme sa zobudili do prekrásneho dňa. Na oblohe ani obláčika, slniečko pripekalo a bolo počuť spev vtákov. No nádhera... Ak som dovtedy len trochu váhala s piatkovou dovolenkou, toto rozplynulo moje pochybnosti. Z pred chaty sme stúpali na skialpoch smerom do Kopského sedla a z tade na vrchol Hlúpy (2061 m). Sneh bol vcelku fajn, aj napriek neúnavnému slnku sa netopil a nelepil na pásy. Záverečný úsek sa už na lyžiach stúpať nedal, pretože bol príliš strmý a tak sme vrchol „dobili" s lyžami v rukách. Keďže bolo Gabriela, jeho meniny sme patrične oslávili otvorením šampanského. Na vrchole sme pobudli dosť dlho. Opaľovali sme sa, pochutnávali si na sladkostiach a vyžívali sa v úžasných výhľadoch. Zlyžovanie vrcholovej časti nebolo jednoduché. Sklon bol celkom slušný, sneh na slnku oťažel, našťastie nižšie to už bolo miernejšie, a tak sme si nakoniec vychutnali krásne skialpové lyžovanie. Na chatu sme došli neskoro poobede unavení, ale plní krásnych zážitkov. Večer sme očakávali ešte dvoch členov, ktorí napokon neprišli podvečer, ale až neskoro po polnoci. Väčšina z nás už spala, a ja ani neviem, kedy Peter a Miroslav dorazili a rozprúdili gitarovú zábavu. V sobotu doobeda sa počasie bohužiaľ pokazilo, po jasnej oblohe ani chýru - ani sluchu. Nám to však nevadilo a vybrali sme sa na ďalšiu skialpovú túru do Kolovej doliny. Keďže sa počasie stále zhoršovalo a sotva sme si videli pod nos, rozhodli sme sa zlyžovať späť do chaty. V teple chaty sme unavení zaspali ako bábätka. Jediným aktivistom bol Miroslav, ktorému to nedalo a ešte išiel čo - to pochodiť pod hrebeň Belianskych Tatier. Keď sme sa zobudili, dopriali sme si výdatnú večeru. Po jazykovednom okienku sa rozprúdila skvelá zábava. Náš jedinečný hudobník Miroslav Kučera opäť nesklamal a predviedol nám svoj bohatý repertoár tých najrôznejších piesní. V nedeľu sme sa pri trocha zlepšenom počasí všetci ôsmy vybrali do Predného Kopského sedla. Kde tu vykuklo i slniečko, výrazne sa oteplilo, čo sme pocítili pri zjazde, ktorý nebol už taký rýchly ako ten pred tým. Prišli nás pozdraviť i miestne kamzíky, ktoré z nás zjavne nemali žiaden strach. Naša prítomnosť im vôbec nevadila. Po príchode späť na chatu sme sa zbalili a chatu vyupratovali. Vplyvom počasia a nášho kúrenia v chate sa výrazne oteplilo, čo malo za následok, že kopa snehu na streche dosahujúca cca jeden meter sa obrovskou „lavínou" zosunula pred chatu. Našťastie v tej chvíli sme boli všetci v chate. Zdalo sa nám, že tam vonku je zemetrasenie. Pod lavínou zostalo zopár lyží, ktoré sme museli pracne vykopať. Potom nasledoval už len dlhý zjazd v miernom daždi smerom k autám. Chceli by sme poďakovať nášmu podpredsedovi za vybavenie ubytovania a zorganizovanie tejto prekrásnej skialpovej akcie.
Účastníci akcie: Patrik Egyud, Katka Kollárová, Martin Boltižiar, Gabriel Bugár, František Kohút, Zuzka , Peter Meňhart, Miroslav Kučera
Text: Katka Kollárová
Foto: Patrik Egyud, Katka Kollárová - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU