Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=62 • Vydáno: 8.9.2008 9:35 • Autor: Webmaster
V dňoch 8.-10.12.2005 sa ôsmi naši členovia zúčastnili zimného stretnutia SVTS na chate pod Náružím v Západných Tatrách.
V piatok poobede sme sa všetci stretli pred naším domom, rozdelili sa do aut a vyrazili smerom k cieľu našej cesty - penzión Ďumbier v Jaloveckej doline. Tu sme dorazili vo večerných hodinách. Počasie vôbec nenasvedčovalo, že je decembrový večer pod Tatrami. Bolo mimoriadne teplo, po snehu ani stopy a niektorí z nás stúpali na chatu v krátkych rukávoch. Stále som porovnávala počasie s rokom predtým, keď sme šlapali na skialpoch a snehu bolo neúrekom. Na chatu sme dorazili pomerne rýchlo. No aj tu boli snehové polia len kde tu. Chata bola už plná ľudí, v krbe horel oheň, keď mi Jožko Zábojník už takmer vo dverách podával červené vínko, nič viac mi nechýbalo. Zvítali sme sa tu s priateľmi, porozprávali si najnovšie novinky a zaliezli do postelí. Ráno sme si pospali dosť dlho a na Sivý vrch - cieľ našej túry - sme vyrážali pomerne neskoro. Niektorých sme stretali na polceste a výstup už mali za sebou. My sme išli pomaly a vychutnávali sme si aké také výhľady, ktoré nám poskytovala pomerne zamračená obloha. Čím sme boli vyššie, vietor zosilnieval. Priamo pod vrcholom sme sa už museli pridržiavať rukami, aby nás neodfúklo. Na vrchole sme sa posilnili teplým čajom, sladkosťami a „tekutými domácimi výrobkami". Chvíľu sme tu pobudli, spravili foto a pobrali sa smerom dole. Ako sme zostupovali rozplynula sa kde tu i hmla a zasvietilo slniečko. Na chatu sme prišli poobede a spoločne sme zasadli k večeri. Ako nám všetkým spolu chutilo! :-) Niektorí z nás si zdriemli, aby sa vydržali zabávať čo najdlhšie a nezmohla ich únava. Kulinárskou špecialitou bola chýrna kapustnica „a la SVTS", ktorú varil prezident SVTS s pomocníkmi. Všetci sme si na nej pochutnávali. Prezident SVTS Jožko Zábojník sa zúčastneným prihovoril a v krátkosti zhrnul založenie a fungovanie SVTS od jeho vzniku. Oslavovalo sa 10.výročie, a to už je dôvod na oslavu. Slávnostnú atmosféru večera pridala vynikajúca hudba v podaní harmonikára zo skupiny Sherpa band, ktorý nám celý večer spríjemňoval svojím neuveriteľne rozmanitým repertoárom. Od typických ľudoviek sme sa preniesli do trampských pesničiek, potom rockovým a ušlo sa aj klasike. Tak výborne som si už dávno nezaspievala. Ešte na druhý deň som chrpela spolu s ostatnými spevákmi. Ako sa schyľovalo k polnoci postupne sme sa roztrácali do teplých spacákov, aby sme načerpali sily do nového dňa. Ráno sme si opäť „schrupli", pobalili sa a vydali sa smerom dolu k autám. Tentokrát sme nešli klasickou cestou, ale Martin nás viedol skratkou. Tá stála za to. Mohutné skalné bralá Mnícha, plné lezeckých ciest, hlboká roklina, staré stromy a dokonca reťaze pridali zostupu dobrodružný charakter. Všetkým sa nám tam páčilo. Ja som si odtiaľ doniesla halúzku z čerstvo padnutého smreka plnú tých najkrajších šišiek. Tie mi budú zdobiť celé Vianoce našu domácnosť a kúsok Západných Tatier bude s nami doma aj počas najkrajších sviatkov. Želám šťastné a veselé Vianoce...
Účastníci výstupu boli: Miroslav Kučera, Patrik Egyud, Katka Egyudová, Danka Zmeková, Róbert Kollár, Marek Matejka, Beata Krasňanská, Martin Boltižiar
Text: Katka Egyudová
Foto: Róbert Kollár, Marek Matejka - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU