Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=72 • Vydáno: 17.10.2008 23:04 • Autor: patrik
Keď som sa začiatkom jari dozvedel, že sa v júni chystá kurz v oblasti Marmolady v Dolomitoch pod Kosťovým vedením neváhal som s prihlásením ani sekundu.
Hoci som v tejto oblasti bol spolu s Katkou a Patrikom v jeseni r. 2005, kedy sme okrem iného vystúpili aj na samotný najvyšší vrchol Dolomitov, na toto podujatie som mal viacero dôvodov. Keďže opakovanie je matkou múdrosti čo na horách platí dvojnásobne, nezaškodí si opäť oprášiť vedomosti o pohybu na ľadovci, záchranu z trhliny či lezenie v mixovom teréne. Bola to tiež skvelá príprava pred zájazdom do zaľadnených Walliských Álp, kde sme sa chystali vystúpiť na nejaké štvortisícovky. Ďalším dôvodom bolo osadenstvo účastníkov vrátane časti nášho nihosáckeho klubu a - povedzme si to na rovinu - človek nechodí do hôr len kvôli horám ale aj kvôli skvelým priateľom s ktorými si má čo povedať. Nakoniec sme sa zišli 9. Po príchode na chatu, resp. po "náročnom" vystúpení z lanovky priamo pred chatou :-) sme sa ubytovali v peknej útulne izbe. Kosťo to ako vždy samozrejme vybehol popod lanovku, pričom, prišiel len par minút po nás. Následne sme sa presunuli do jedálne a dali si pár pív. Večer sme strávili v družných rozhovoroch a tešili sa na nasledujúce dni. Na ďalší deň nás čakalo krásne slnečné ráno a nádherne vysnežený masív Marmolady. Vzhľadom na pekné počasie sme sa rozhodli vystúpiť na hlavný vrchol. Po prejdení počiatočného snehového poľa sa dostávame na ľadovec, kde sa naväzujeme, keďže nikto netúži po páde do trhliny. Pred nástupom do feraty, ktorá bola sčasti pod snehom sme si viacerí zaliezli v mačkách na trojkovej skalnej stienke. Časti žľabu s feratou sme nakoniec zaistili fixnými lanami. Po jej prekonaní sme sa nakoniec dostali po širšom snehovom hrebeni k vrcholovému krížu (Punta Penia 3343 m n. m.). Plní radosti si podávame ruky a fotografujeme sa. Mišovi Griesbachovi som musel spraviť špeciálnu fotografiu s vrcholovým kamenným kolom, kde boli vtesané iniciály I.G.M. - rozumej Ing. Griesbach Michal :-). Po chvíľach oddychu zostupujeme naspäť tou isto cestou. Na ľadovci sa rozdeľujeme a Patrik s časťou skupiny nacvičovali brzdenie cepínom na firnovom svahu a ja s Kosťom sme išli hľadať vhodnú trhlinu na zajtrajší výcvik. Žiaľ snehová pokrývka bola natoľko hrubá, že sme žiadnu vhodnú nenašli. Po príchode na chatu sa opäť občerstvujeme, fotíme nádherný západ slnka a okolo polnoci sa ukladáme k spánku. Druhý deň po raňajkách nás Kosťo zobral na ľadovec, kde sme sa učili zakladať istiace stanovište v ľade pomocou ľadovcových skrutiek. Nakoniec sme si aj vyskúšali lezenie v ľadovcovej stienke v mačkách a s dvoma cepínmi. Niektorí frajeri to vyšli nakoniec aj bez tých cepínov :-). Neskôr Kosťo objavil aj trhlinu, kde sme sa jeden po druhom nasúkali a skúšali záchranu. Popoludní sme sa presunuli na chatu a mali prednášky o výstroji a výzbroji, počasí atď. Večer sa opäť niesol v znamení diskusií. V sobotu ráno, kedy bolo opäť pekné počasie sme sa rozhodli vystúpiť na vedľajší, len o pár metrov nižší vrchol Punta Rocca (3265 m n. m.). Bola to pravá VHT túra so všetkým čo k tomu patrí. Prvú vážnu prekážku predstavovala menšia skalná stena obtiažnosti IV+. Niektorí potom našli aj novú ľahšiu cestu. Čerešničkou na torte bol prechod úzkym snehovým hrebeňom vedúcim až na samotný úzky vrchol, na ktorý sme sa všetci ledva pomestili. Po vrcholových fotografiách sme sa vydali na spiatočnú cestu a po zlanení a dlhom zjazde po zadku, pri ktorom sa Kosťovi podarilo odtrhnúť menšiu lavínu, sme všetci šťastne dorazili na chatu. Poslednú noc sme mali stráviť na matracoch v jedálni, avšak vzhľadom na dobrý popoludňajší čas sme sa rozhodli, že ešte v ten deň sa vydáme na cestu domov namiesto plánovaného odchodu v nedeľu. Do Nitry sa dostávame už okolo polnoci, no ani únava nezatienila nádherné zážitky, ktoré sme si doniesli z tohto vydareného kurzu..
Účastníci: Danka Zmeková, Katka Egyudová, Martin Boltižiar, Peter Kosťo Koscelanský, Patrik Egyud, Michal Griesbach, Miroslav Meluš, Štefan a Imro
Text: Martin Boltižiar
Foto: Michal Griesbach, Patrik Egyud, Martin Boltižiar FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU