Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=83 • Vydáno: 15.12.2008 10:17 • Autor: patrik
V piatok 12.decembra sme sa po práci vybrali do najzápadnejšieho kúta Západných Tatier. Bolo nás osem Nihosákov na dvoch autách. Ďalší sa chystali prísť v sobotu z rôznych dôvodov. Blížiac sa z L.Mikuláša cez Bobrovec do našej doliny, sme pevne verili, že sneh bude začínať čo najnižšie a že ho bude dosť. Inak by nemalo zmysel trepať so sebou lyže.
Bola už tma a tak sme len hádali. Na zablatenom parkovisku sme sa ustrojili, pripli si lyže k batohu každý po svojom a poďho v ústrety strmine, tmavej hore a mackom, ktorí pre teplo nemôžu zaspať. S malým blúdením nám to trvalo asi 2 h. 30 pričom prevýšenie bolo asi 600 m. Niekde medzi výškou 1100 a 1200m začal už súvislý sneh, tak sme si po chvíli pripli lyže na nohy a hneď nám bolo veselšie. A bolo to i preto, lebo mesiac bol v splne a žiaril tak ostro, že bolo sotva vidieť pár hviezd a skoro ani nebolo treba čelovku. To pomohlo hlavne mne, lebo som na batohu niesol pripnutých 30 vajec a jeden chybný krok by mohol byť pre ne osudným. Okolo 23.00 sme dorazili do vytúženej a hlavne vykúrenej romantickej chaty pod Náružím (1420 m n.m.). Družné debaty niektorých milovníkov prírody sa tiahli až do svitania. My čo sme si ľahli trochu skôr sme to potom ocenili na druhý deň. Napriek predpovedi nás ráno privítala jasná obloha, mesiačik neklamal. Zachovali sme tradíciu a tak ako sme medzi poslednými dorazili na bázu, sme medzi poslednými po 10.00 vyrážali na túru. Darmo som bandu lenivú poháňal v obave, že sa pokazí počasie. Ale našťastie Všemohúci nám doprial pekné počasie celý deň. Pred sedlom Na predvrátí sme dobehli skupinu Východniarov, ktorí nezapreli svoje dobré zvyky a počastovali nás rumom. Nám ich bolo trochu ľúto, lebo šľapali bez lyží a my sme im k tomu „za odmenu" trochu ničili stopu. Čím sme stúpali vyššie, tým krajšie výhľady sa nám otvárali. Pohľad na krásne zasnežené Roháče z juhu bol úchvatný - Brestová, Dvojičky Salatína, Pachoľa, Baníkov a bolo vidno aj mohutný Baranec. Na juhu celé Nízke Tatry ako na dlani, západ celá Veľká i Malá Fatra, Oravská Magura, Pilsko aj Babia Hora. Opúšťame hranicu lesa a pred nami sa týči Ostrá s vyše 1760 m. Pre istotu ju obchádzame sprava po alpinistami prebrodenej stope. Na ostrej je veľa kosodreviny, zle by sa tam lyžovalo a vydriapať sa hore a dole by nám iste zabralo aspoň hodinu. Ja som vrstvu snehu odhadol na 60 až 100 cm, ale nebolo to dosť na pokrytie kosodreviny, takže obchádzanie Ostrej nešlo veľmi hladko. Naša škodoradosť vychádzala najavo, keď občas niekto z nás zatúžil nechať svoju pečať v snehu. Zrazu sa nám naskytol krásny pohľad na majestátny Sivý vrch - náš cieľ dňa. Niektorí obyvatelia našej našej chalupy sa z neho už vracali, dokonca aj „pešiaci". Asi nadránom nemohli spať. Vietor bol znesiteľný a teplota bola mierne nad nulou, kým slnko nezakryli mraky. Asi 20 minút pred vrcholom sme si nechali na hrebeni lyže a vystúpili sme na vrchol s kótou 1805 m n.m. po jednej hodine. Boli sme spokojní i keď pri chate je písaný výstup na Sivý za hodinu a pol. Ale zima je zima. Otvoril sa nám pohľad na oravskú stranu. Celá bola ako na dlani. Pekne vynikla časť Kvačianskej a Prosieckej doliny a skalné mestá pod Sivým. Vďaka dobre prešlapanej trase nám cesta späť ubehla celkom rýchlo, len ľadový vietor začal mocnieť. V závere túry nám utkvela v mysli panoráma Roháčov zaliata zapadajúcim slnkom.
Najpríjemnejší bol záver túry, keď sme zlyžovali k chate po zjazdovke. Sneh ale nebol ideálny pre lyžiarov amatérov. Večer v chate sme si družne pozerali zážitky horolezcov z bolívijských Ánd, prvovýstupu v pamírskych Korumdách, výstupu našich na Nanga Parbat a potulkách po Alpách a Tatrách, kým nám vystačil benzín v agregáte (ešte dobre že tak zlacnel). Zostatok večera sme prerehotali počúvajúc plejádu vtipov. Ráno väčšina ľudí už smerovala dole. Navyše počasie už tentoraz v súlade s predpoveďou neveštilo na hrebeni nič dobré. Spokojní, šťastní a samozrejme opäť poslední sme sa spustili dolu pokiaľ nám to sneh dovolil.
Účastníci: Róberto Kollár, Martin Boltižiar, Danka Zmeková, Katka Egyudová, Gašpar Fronc, Vladimír Hrudka, Jozef Otras, Róbert Thurza, Miroslav Kučera, Marta Velická, Miroslav Michel, Michal Griesbach, Miroslav Meluš, Patrik Egyud
Text: Vladimír Hrudka
Foto: Danka Zmeková, Katka Egyudová FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU