Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=93 • Vydáno: 3.3.2009 22:03 • Autor: patrik
Víkend na Valentína patril Inovcu a zimnému kurzu vysokohorskej turistiky, na ktorý bola pozvánka na nihosackej stránke už niekoľko desiatok dní vopred. Hoci sa podľa plánu zimný kurz mal začať už v piatok večer, opäť sa potvrdilo to známe „človek mieni, Pán Boh mení“ a Inovec nás uvítal obrovským množstvom snehu. Dostať sa hore na chatu so všetkými „rekvizitami“ nebolo vôbec jednoduché a preto sa začiatok presunul až na sobotu.
V sobotu ráno sa nás v jedálni chaty Inovec zišlo pod vedením inštruktora Gašpara Fronca a cvičiteľa Martina Boltižiara 7 frekventantov. Z toho 3 sme boli nováčikovia a ostatní sa rozhodli si kurz zopakovať. Začali sme teóriou. Rozprávali nám o mačkách, lopate, cepíne, ako ho správne držať a používať pri pošmyknutí, o oblečení a jeho funkciách.
Keďže sa počas nášho „školenia" začala jedáleň pomaly, ale isto napĺňať účastníkmi prechodu cez Inovec a nebolo už počuť odborný výklad, presunuli sme sa na izbu, kde sme si prakticky ukazovali a nacvičovali plochý, osmičkový a vodcovský uzol, ako si správne nasadiť sedací a hrudný úväz a hlavne ako ich navzájom spojiť nezošitou plochou slučkou pomocou vodcovského protismerného uzla a ako sa nakoniec priviazať k samotnému lanu. Po takejto úvodnej teoretickej časti sme sa vybrali do terénu hľadať vhodné miesto na záhrab.
Najskôr sme si vysvetlili prečo je potrebné kopať záhrab do kopca, vyhladiť strop vo vnútri záhrabu a vytvoriť len jeden otvor a potom sa začalo kopanie. Jeden záhrab si kopal Miro s Peťom a na druhom sa podieľali všetci ostatní, aj keď my s Martou sme si to skúsili iba nachvíľu. Prechádzajúci turisti sa tvárili nechápavo, keď videli hŕstku dospelých ľudí ako kope diery do snehu. Pri kopaní sme si ešte skúšali lavínovú sondu, aby sme vedeli rozoznávať medzi zemou a človekom a tak sa obeťou stal vždy práve kopajúci. Po niekoľkých minútach kopania sa záhraby spojili a vznikol pekný tunel, ktorý sme si každý preplazili. A nielen my J Stal sa veľkou atrakciou aj pre ostatných okoloidúcich.
Po obede a menšom relaxe sme sa opäť vybrali von. Tentokrát sme sa učili zachraňovať človeka z trhliny pomocou zakopania cepínov a vytvorenia kladky. Opäť naša akcia zaujala pár ľudí. Jeden sa k nám dokonca pridal a pomáhal s vyťahovaním obete. Keď už bol Peťo zachránený, prišiel čas na zasypanie lavínou a ukázanie významu pipsov, či už ako vysielačov signálu alebo hľadačov. Aby sme si to mohli aj prakticky vyskúšať, Miro sa rozhodol postarať nám o zábavu a schoval jeden pips. Keďže nechcel, aby to bolo viditeľné na prvý pohľad, rozhodol sa porobiť iné falošné cestičky, no aj napriek tomu sa nám imaginárneho človeka podarilo nájsť do minuty a tým sa skončila praktická časť pre ten deň. Na izbe nám Gašpar porozprával ešte o rôznych stupňoch lavínového nebezpečenstva a rozdieloch medzi nimi.
Večer sa v jedálni chaty konala ďalšia akcia NHS - 4.ročník klubového premietania o horách a cestovaní.
V nedeľu ráno sme opäť začali teóriou. Bolo to o stravovaní na horách a vo veľkých výškach. Po nej sme sa presunuli von. Čakalo nás praktické ukázanie toho, ako sa zisťuje hrozba lavínového nebezpečenstva. Najskôr sme si vykopali lopatami snehový profil a ukázali si na ňom aké sú tam jednotlivé vrstvy snehu a ako sa zisťuje ich tvrdosť. Potom nám Martin ukázal ako sa robí nórska sonda, ktorá slúži na zisťovanie stability snehovej pokrývky. Na záver kurzu nás ešte Gašpar naučil ako sa dá pomocou lyžiarskych paličiek určiť približne sklon svahu, čo je veľmi dôležité pri zisťovaní lavínového nebezpečenstva. Bola to pekná bodka na záver.
Myslím si, že nielen my traja nováčikovia, ale určite všetci 7 môžme povedať, že sme po tomto víkendovom zimnom kurze VHT vďaka Gašparovi Froncovi a Martinovi Boltižiarovi o niečo múdrejší.
Text: Zuzana Mališková
Foto: Peter Lakata, Katka Egyudová FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU