Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=95  •  Vydáno: 22.3.2009 9:19  •  Autor: patrik

Skialp na Chlebe v Malej Fatre - 28.2.-1.3.2009

Každoročne v rámci skialpovej sezóny navštevujeme Malú Fatru a tento rok nebol výnimkou. Akoby to bolo vynechať Veľký Kriváň alebo Chleb s nádhernými výhľadmi na okolité kopce? Osadenstvo tejto akcie sa zmestilo do jedného auta a tento krát môžem povedať, že baby a chalani boli 50:50. To sa tak často nestáva, aby nebola mužská časť vo väčšine.

Z Nitry sme odchádzali v sobotu popoludní. Už cestou sme videli, že počasie je premenlivé a fúka, ale našťastie sme začali stúpať zo Zajacovej ešte celkom za svetla. Snehu bolo tak akurát, šľapalo sa dobre a celkom rýchlo sme naberali výšku. Čím sme boli vyššie, tým to vyzeralo viacej ako v rozprávke. Stromy obťažkané snehom vyzerali pri svite mesiaca ako vianočné stromčeky. Nádhera...Sneh nebol vôbec zľadovatený, čelovky svietili jedna radosť a ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa na chate. Musím podotknúť, že nie na Chate pod Chlebom, ale na chate miestneho lyžiarskeho klubu kúsok pod turistickou chatou.

 

Privítanie domácich bolo vlažné, nakoľko dotyčný, u ktorého sme zabezpečovali ubytovanie, zabudol túto „nepodstatnú" informáciu oznámiť chatárom. Odbiť sme sa však nedali a udomácnili sme sa tam ako doma. S ubytovanými študentmi a mladými rodinami sme ihneď nadviazali priateľské družby, ktoré sme upevňovali dlho do noci. Patrik tam mal dokonca svojho obdivovateľa. Bolo to také zvláštne...ale žiarliť na chlapa? To sa mi nejako nezdalo...

 

Ráno sme po výdatných raňajkách začali pomaly stúpať do Snilovského sedla. Nebolo vidieť takmer na krok a „príjemné počasie" ešte umocňoval silný mrazivý vietor. V sedle sme sa rozhodli, že by nebolo bezpečné v takom nečase stúpať na Kriváň, tak sme sa dohodli zlyžovať aspoň Chleb. Na vrchole bola na prekvapenie znesiteľné počasie. Trošku sme sa pofotili, vyskúšali lavínové sondy a zlyžovali k našej chate.  

 

Súčasťou našej chaty bol i lokálny vlek v peknom freeridovom teréne. Množstvo lyžiarov na ňom by sa dalo spočítať na prstoch rúk. Keďže sme boli aj my „domáci", tak sme sa pripojili k ostatným a do sýtosti sme sa vylyžovali.

 

Zjazd smerom k autu prebehol hladko, avšak odmäk bol citeľný, čím sa stal sneh ťažký a mokrý. Ako pozdrav na rozlúčku vykuklo slniečko a tak sme spokojní odchádzali naspäť domov.

 

Účastníci: Gašpar Fronc, Janka Ferenciová, Katka Egyudová, Róbert Kollár, Patrik Egyud

 

Text: Katka Egyudová

Foto: Patrik Egyud   FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU