XIII.zimné stretnutie SVTS pod Sivým vrchom - 11.-13.12.2009

Dňa 11.12.2009 vo večerných hodinách sme sa na viacerých autách spolu s členmi SVTS z iných regiónov prepravili do ústia Jaloveckej doliny, odkiaľ sme už po vlastných, obťažkaní plnými ruksakmi, stúpali na chatu pod Náružím (1420 m) na Červenci v Západných Tatrách.

Chata bola už takmer plná turistov - našich kolegov, najmä z Prešova a Žiliny. Vonku poletoval sneh a my, teda ja s Kmeťom a Otras, sme si rozložili stany okolo chaty. Potom sme sa pripojili k zabávajúcej sa spoločnosti v chate, kde sme do neskorých večerných hodín oslavovali šťastný príchod. Tento rok sa nás Nitranov zišla početná skupina. Po viacerých upozorneniach autorít SVTS a PREVYK-u sme okolo druhej zaľahli do spacákov, kde sme čelili mrazivej noci. Na druhý deň nás čakala horská túra.

Ráno sme vstávali pomerne skoro, my bivakári slušne vymrznutí v tenkých spacákoch, ostatní vyspatí do ružova v teple chaty. Po štandardných raňajkách (sardinky, tuniak, treščia pečeň, ó bože dokedy ?!?) chata pripomínala svojou vôňou prímorskú rybiu reštauráciu. My sme zahryzli trochu klobásky a vyrazili sme smerom k Sivému vrchu. Do rána pripadlo asi 5 cm čerstvého snehu a sneh poletoval aj cez deň. Dokopy ho nebolo viac ako 20 cm, ale na dobrý dojem zo zimnej túry to stačilo. Chodník na Sivý v niektorých pasážach ani nebol pokrytý snehom, Kmeťo si dokonca vystačil s teniskami. Vrchol (1804 m) sme dosiahli okolo obeda. Kvôli silnejúcemu vetru sme sa tam však dlho nezdržali, ani výhľady neboli ktovieaké.

Medzitým sa skupina vedená prezidentom SVTS Jozefom Zábojníkom vydala na dlhší okruh s cieľom dosiahnuť vrchol Salatínu (2047 m), čo sa im nakoniec aj podarilo.

V priebehu poobedia a podvečera sme sa postupne všetci stretli šťastne na chate. Každý zvládol svoju vytýčenú túru a nastal čas oddychu. Keďže vonkajšia teplota klesala už pod mínus 10 stupňov, presunuli sme sa aj my zo stanov do teplého podkrovia v chate, kde sme príjemne unavení debatovali o všeličom až do príchodu Patrika a Katky Egyudovcov. Potom sa väčšina presunula do spoločenskej miestnosti, kde sa podávala kapustnica a zábava pokračovala do neskorého večera. Niektorých z nás, vrátane mňa, to už druhý večer po sebe až tak moc nebavilo, tak sme pomerne skoro pospali.

Za zmienku stojí moja sobotňajšia večerná debata s úžasnými chatármi - liptovskými „pardálmi", ktorí mi postupne prezradili, ako za komunizmu museli prekonávať politické a ekonomické prekážky, keď sa vydávali na expedície do Álp, Kaukazu či na Ararat, ktoré my dnes uskutočňujeme hravo
bez akýchkoľvek bariér. Človek musel nevdojak pocítiť úctu voči týmto skromným ľuďom z neveľkej liptovskej dedinky Bobrovec, ktorí vo svojej dobe tak veľa dokázali, a aj dnes si stále kladú vysoké športové ciele.

Nedeľa ráno bola pre nás tradičným dňom odchodu s povinnosťami, ktoré k tomu neodmysliteľne patria, hlavne balenie zmrznutých karimatiek, stanu plného inovati a nahádzania všetkých vecí do nezbaliteľných ruksakov. Letmá rozlúčka s kamarátmi a hlava plná myšlienok
na návrat. Tak možno o rok zas na Červenci.

Účastníci: Danka Zmeková, Mirko Kučera, Vladko Hrudka, Robino Turza, Miroslav Micheľ, Miroslav Meluš, Juraj Turan, Gašpar Fronc, Jozef Otras, Peter Pekár, Martin Kmeťo, Jozef hudobník, Andrej Bača, Katka Egyudová, Patrik Egyud

Text: Mirko Kučera

Foto: Danka Zmeková, Gašpar Fronc, Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: