NIHOS na facebooku

Menu

Vyhľadávanie

SVTS

Festival Vysoké Hory Nitra

12. ročník festivalu o horách a cestovaní sa uskutoční 4.11.2017 na MsÚ v Nitre. Viac info nájdete na www.vysokehorynitra.sk Festivalový FACEBOOK
Kategórie: Aktuality

VI.zimné stretnutie a bivak na Zobore - 30.1.2010

Z rovníkovej Afriky cez Zobor pod Everest - Tieto tri destinácie som postupne „navštívil“ v uplynulých týždňoch. Prvú prostredníctvom filmu TEKA-TEKA na festivale Camera Slovakia v Bratislave. Momentálne „pôsobím“ vďaka knihe Moje dotyky s Everestom pod tretím pólom Zeme. Jej autorom je známy slovenský cestovateľ F. Kele, predseda poroty na uvedenom festivale a vedúci expedície, ktorej členovia J. Psotka a Z. Demján dosiahli 15.10.1984 vrchol Everestu. Viac by som však venoval práve tomu Zoboru, pod ktorý mierili naše kroky v poslednú januárovú sobotu. Kroky Nihosákov a s nimi i dvoch nečlenov.

Ja a Boris máme za sebou trojnásobnú účasť na festivale Vysoké hory Nitra, k tomu ja dvojnásobnú na Jarnom čistení Zobora. S radosťou sme prijali pozvanie na iný typ akcie, ktorú pravidelne v zime organizuje NIHOS. Zimné stretnutie a bivak na Zobori sa akcia volá. Ako nováčikovia sme plánovali sa stretnúť a nebivakovať. Detaily účasti sme doladili  s Patrikom, vrátane úvodu akcie. Ja som to mal ako sused predsedu jednoduché. O dohodnutej 18-tej hodine sme sa stretli dole pri vchode aj s Jankou a vyrazili vo štvorici na dvoch autách. Pri Liečebáku nás už čakal červený Yaris aj s Borisom. Po krátkej príprave sme vyrazili, my s Patrikom vpredu, za nami Janka s Katkou. Opustili sme asfaltovú cestu a vychutnávali si pohyb po snehu v tichom lese. Po chvíli náš rozhovor prerušili výkriky a hulákanie. Vzápätí sa spoza zákruty „vyrútili trojsane" s posádkou mierne potuženou, ktorej sme ustúpili z tréningovej dráhy. Možno sa takto pripravovali miestni športovci na blížiacu sa zimnú Olympiádu. Následne  sme pokračovali a ďalej preberali rôzne „outdoorové" zimné témy, ako napr. skialpinizmus. Patrik nám spravil taký malý úvod do problematiky. Mňa zaujala jedna jeho myšlienka o tom ako skialpinistu pri tejto aktivite nesprevádzajú kvantá ľudí, parkoviská plné áut, bufety vyhrávajúce aktuálne aj staré hity, dlhé rady pri vlekoch a pod. Namiesto toho „len" partia priateľov stúpajúca spoločne nahor, zvuky okolitej prírody a potom krásne zjazdy...

Na Troch duboch nás čakal Mišo. Počkali sme na dievčatá a spoločne išli ďalej. Až sme v podstate dokráčali na miesto „M", kde sa malo opekať a bivakovať. Pár z nás si vybehlo na neďaleký vrchol Zobora. Výhľady boli nič moc, tak sme si spravili aspoň samospúšťové vrcholové foto. Nasledovalo zbieranie dreva na táborák, čo bolo tiež zaujímavé. Brodiť sa snehom a hľadať vhodné drevo, aby sme založený oheň udržali pri živote s cieľom opiecť si niečo pod zub a zaliať to chutným vareným vínkom. Postupne sa k nám pripájali Marek s Mirom a Džuboxom, Marta s Mirkom a nakoniec Martin. Očakávaný Gašpar neprichádzal a tak zostava bola kompletná. Mirko priniesol trojnožku, ktorá sa okamžite osadila nad oheň. Kotlík prázdny dlho nezostal a víno sa hneď varilo. Zatiaľ sme opekali a koštovali prinesené tekuté zásoby - slovenské kalvados a vínovica s ukrajinskou vodkou. Tieto chute ozvláštnil Mirko, ktorý vyniesol hore aj súdok kvasinkového piva. Piva, ktoré zachutilo, s hustou a neskôr i zamrznutou penou :o) 

Večer a družná debata pokračovali. Na rad neskôr prišli aj vtipy, ktoré sú podľa niektorých ľudí korením života. Tak sme teda korenili a s pár kúskami sa pripojil i Boris. Vtipy sú jeho obľúbená parketa, ich čítanie, ukladanie a triedenie vo svojom „hard disku", ale aj ich interpretovanie. U neho bodovali Patrikove artistky....

Boris k tejto časti pokročilého večera dodáva: „Varené víno bolo výborné. Patrik mal tajnú receptúru, ktorú nechcel prezradiť. Nakoniec priznal, že tam dáva vanilkový cukor. Preto jeho chuť bola taká lahodná. Víno nielen hrialo, ale sa aj zapisovalo...."

Ako poslední nebivakujúci sme zostúpili spod Zobora ja s Borisom a Marta s Mirkom. Zanechali sme tam štyroch statočných - Patrika, Martina, Mareka a Džuboxa.

 

Peťo Lakata v jednom z predchádzajúcich článkov hľadal odpoveď na otázku prečo chodí v zime stanovať. My s Borisom takúto skúsenosť za sebou zatiaľ nemáme, teda na túto otázku ani nemôžeme odpovedať. Samotná účasť na zimnom stretnutí na Zobori však mala aj bez bivakovania skutočné čaro, pre nás doteraz nepoznané. A možno niekedy v budúcnosti skúsime i ten bivak ....

 

Text: Radovan

Foto: Peter, Boris, Radovan, Patrik   FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

 

print Formát pre tisk

Komentáre rss


Neboli pridané žiadne komentáre.