V. klubové premietanie o horách a cestovaní na Pohronskom Inovci - 20.2.2010

Pre väčšinu z nás sa to začalo mailom od Patrika na začiatku februára. „Ahojte priatelia, v prílohe Vám posielam pozvánku na naše klubové premietanie na chate na Pohronskom Inovci....“ To boli jeho slová v úvode mailu, samozrejme nechýbala pozvánka a stručné avízo na program premietania. Pár týždňov od pozvania prešlo veľmi rýchlo a už bolo na čase tešiť sa i chystať na sobotný výlet na najbližšiu horskú chatu pri Nitre.

Ako nihosácki sympatizanti patríme s Borisom už k pravidelným návštevníkov výborného novembrového festivalu Vysoké hory Nitra. Do tohto roku sme však neboli na akcii, ktorá vlastne celému festivalu predchádzala. Keďže v termíne premietania sme mali vo svojich diároch voľné dni, tak nič nebránilo využiť Patrikove pozvanie a vyraziť do neďalekej prírody - užiť si trochu zimnej krajiny, tiež atmosféru samotnej chaty, stretnutie „spriaznených duší" a rozprávanie, premietanie o horách a cestovaní. Dohodli sme sa s Gašparom, že sa stretneme na klasickom mieste, kde sa začína a končí mnoho akcií Nihosu. V trojici sme vyrazili smer Zlaté Moravce. Obloha bola zatiahnutá, pršalo, preto nás prekvapila informácia, že na Inovci vládne ešte zima a Gašpar si chystá vystúpiť na chatu na skialpoch, ktoré mal v kufri. Ako sme sa postupne blížili cez ZM a Jedľové Kostoľany k Veľkej Lehote, tak sa kvapky dažďa menili na snehové vločky a napĺňali sa informácie ľudí, ktorí už boli na inoveckej chate. Autom sme sa v pohode dostali až na Drozdovo. Nasledovala krátka príprava a mohli sme vyraziť na chatu, kde sa to celé malo pomaly začať a kde nás už očakávali. Skialpovo-pešia túra nebola dlhá a po našom príchode sa jubilejné piate premietanie mohlo začať.

Patrikovi patril úvod, všetkých privítal a oboznámil s programom. Dá sa povedať, že mu dominoval biblický Ararat, na ktorý vystúpila v lete 2009 skupina Nihosákov. Začiatočné „číslo" obstaral Miro, ktorého „turecká" prezentácia, rozprávanie a fotky prítomných zaujali. Špeciálne asi jeho priateľov, s ktorými sa vydal do Turecka oboznámiť sa s novými miestami, ľuďmi, kultúrou a hlavne vybojovať úspešný boj s výškovými metrami a tiež črevnými problémami. Po krátkej prestávke sa predstavil s prezentáciou „Kamčatka Phototrek 2009" Dušan Knap z Piešťan. Niektorí z nás, ktorí boli na festivale Vysoké hory 2009, si dali reprízu, pre ostatných to bolo premiéra. Dušan totiž túto svoju prezentáciu uviedol na minulom ročníku festivalu. Platilo však „opakovanie matka múdrosti" a v klubovej atmosfére malo Dušanovo rozprávanie a fotky svoje čaro. V prestávke sa účastníci opäť občerstvili v miestnom bare (v kurze bolo čapované pivo :o) a nabrali tak sily na ďalší program. Pokračovalo sa „Botanickými zaujímavosťami v pôsobnosti CHKO Ponitrie", s ktorými nás oboznámil ten pravý človek - botanik Správy CHKO Ponitrie Libor Ulrych. Rozprával o lokalitách s významnou a jedinečnou flórou (napr. slovenské orchidey a iné endemity), ktorú nám aj ukázal na fotografiách. Prešli sme postupne zo severu, od Reváňa pod Kľakom cez Dolné Vestenice a Zoborské vrchy po Plášťovce. Svoju prezentáciu zakončil Čenkovskou lesostepou pri Štúrove. Araratom sme začali a Araratom sme aj po obvyklej prestávke skončili. Tentoraz v podaní Patrika. Pôvodne chcel ponúknuť o expedícii na najvyšší vrch Turecka krátke video, ale nakoniec bol z toho celkom zaujímavý film s názvom „Turecké dobrodružstvo". Fotky vystriedali pohyblivé obrázky, doplnené o miestnu hudbu a výpovede jednotlivých členov výpravy. Film bol príťažlivý tým, že ponúkol autentické pocity Nihosákov z cesty pod Ararat, počas výstupu naň, ale aj po dosiahnutí jeho vrcholu.

Zazvonil zvonec a Tureckému dobrodružstvu i premietaniu bol koniec. Nie však koniec zábavy. K slovu sa dostali dve gitary a štyri šikovné ruky patriace Mirkovi a Julovi. V ich podaní odzneli rôzne piesne, v niekoľkých jazykoch, pri tých českých a slovenských gitary ich sprevádzal početný spevácky zbor. Hranie, spievanie, debatu prerušil Patrik, ktorý inicioval odchod na avizovaný polnočný výstup na Veľký Inovec (901m). Družnej atmosfére a nálade neprekážalo ani zimné počasie, zábava pokračovala aj na Inovci. Zaspievali sme si slovenskú hymnu, z čoho by asi mali národovci presadzujúci vlastenecký zákon radosť. Z úcty k prítomnému Liborovi, pôvodom z Čiech, sa následne spievala aj hymna česká, vlastne úvodná časť tej československej. Tomu by sa „Jankova družina" už nepotešila :o) Po návrate na chatu sa osadenstvo zabávalo veselo ďalej. Skoro až do rána bieleho...

Zobudili sme sa do slnečného rána. Po raňajkách sme sa postupne zbalili a opúšťali chatu. Tí čo boli na autách až pri chate, to mali najjednoduchšie, ale my ostatní sme si prechádzku, resp. zjazd k autám na Drozdove užili. Krásne počasie, slnkom zaliate zasnežené pláne, stromy prikryté bielou perinou, pohyb na čerstvom vzduchu. Táto vydarená akcia nemohla končiť lepšie. Zostáva nám tešiť sa na november a bohatý festivalový program. Čo nám pripraví organizačný štáb v rámci jubilejného 5. ročníka festivalu Vysoké hory Nitra?

Text: Radovan Baláž

Foto: Gašpar Fronc, Patrik Egyud, Boris Doman, Peter Michalík FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: