NIHOS na facebooku

Menu

Vyhľadávanie

SVTS

Festival Vysoké Hory Nitra

12. ročník festivalu o horách a cestovaní sa uskutoční 4.11.2017 na MsÚ v Nitre. Viac info nájdete na www.vysokehorynitra.sk Festivalový FACEBOOK
Kategórie: Aktuality

Cyklo-horolezecký víkend v Svrateckej hornatine - 4.-6.6.2010

Keď som pred pár rokmi cestovala s kamarátkami z „výšky“ po Čechách a videla som cykloturistov behajúcich po tamojších hradoch, túžila som aj ja po takomto dobrodružstve. Tento víkend sa mi splnil môj sen. Patrik na plánoval cykloturistiku v Svrateckej hornatine. Bez zaváhania sme sa Ja, Katka, Patrik a Roberto dohodli na čase odchodu.

V piatok poobede už Patrik maturoval nad vhodným uložením bicyklov na nosič (teda hlavne nad tým mojím).  Po necelej polhodine sme už boli na ceste. V Drahovciach sa k nám pripojil Roberto, boli sme teda kompletne pripravení na odchod. Cesta ubiehala celkom rýchlo a tak o deviatej sme sa už ubytovávali v chatkách v kempe Prudká pri riečke Svratka. Prostredie úplne super. Okolo nad nami sa týčili skaly, v pozadí tiekla riečka. No proste romantika. Dobre naladený sme si pozreli Foresta Gumpa v miestnej „hospúdke", pojedli zopár koláčikov, vypili pár pív a išli spať. Niektorí z nás sa síce chystali na diskotéku, ktorá bola blízko nás, ale vysoká mokrá tráva ich odradila. :)

 

Ráno sme sa zobudili do slnečného rána, plní elánu sme sa rýchlo naraňajkovali, nachystali desiatu a už sme nasadali na bicykle. Náš prvý cieľ bol hrad Pernštejn. Po ceste sme obzerali dedinky, hoci u nás už dávno orgovány, azalky odkvitli, tu ešte len prichádzala jar. V Nedvědiciach sme chvíľu obdivovali lov pstruhov, ale hrad Pernštejn nás už z diaľky volal.

 

Výstup na hrad bol celkom pekný stupáčik, ešteže nebol dlhý. Na hrade sa  pripravovali mušketieri v dobovom oblečení na predstavenie, chystali si pištole, nabíjali delá. Urobili sme si zopár fotiek, a potom sme sa rýchlo ponáhľali na prehliadku hradu. Hrad patril rodu Pernštejn, ktorý mal v erbe byvola so železom v nozdrách. Neskôr, keď rod vymrel po meči, vlastnil hrad Pernštejn rod Mitrow. Tomu zámok patril až do konfiškácie majetku na základe Benešových  dekrétov. Hrad bol celkom zachovaný, možno aj preto, že hoci za 30- ročnej vojny ho obliehali Švédi, hrad nikdy dobytý nebol. Najskôr sme si obzreli miestnosti  typické pre hrad, neskôr nás okúzlili štukovou technikou vyzdobené sály, krásne maľby, dobový nábytok. Po skončení prehliadky sme ešte videli časť predstavenia mušketierov. Duchovne posilnený sme sa pobrali hľadať nejakú hospodu, kde by sme posilnili aj naše telo. Oplatilo sa nám hľadať. Našli sme ekofarmu v malej „vesničke" Habří, kde bolo krásne prostredie, v strede pozemku jazierko, do ktorého sa vlieval umelo vytvorený potôčik cez rôzne kaskády. V takom prostredí človeku hneď lepšie chutí, jedlo bolo výborné, samozrejme za super cenu o ktorej sa nám na Slovensku môže len snívať. Keďže nás ešte čakala zrúcanina hradu Mitrov, museli sme opustiť túto idylku. Po pár kilometroch v lese, popri riečke sme našli Mitrov. Bola to fakt zrúcanina. Hrad spustol ešte pred 30-ročnou vojnou.

 

Čas pokročil, bolo už pol piatej, tak Patrik plánoval cestu späť do kempu. Červená turistická značka vyzerala v pohode a viedla popri riečke Bobrúvka.  Zrazu sa však náš cyklochodník zmenil na typický turistický, podobný prielomu Hornádu. Roberto po pár sto metroch poznamenal: „ Keď sa šmyknete, najskôr sa dolámete na konároch stromov pod nami, potom si rozbijete hlavu o kamene,  spadnete do vody, a keby ste to všetko náhodou prežili, tak vás voda bude unášať prúdom dole až sa utopíte." Skvelá predstava... Terén bol v skutku zaujímavý. Keď sme konečne zliezli zo skál, turistický chodník pokračoval cez malinčie a pŕhľavu. Mali sme toho vlečenia bicykloch v rukách akurát dosť, keď sme uvideli rodinku opekajúcu špekačky. No nad nimi nás zarazila skalná stena s rebríkom. S úžasom sme sa na ňu pozerali. Spýtali sme sa teda rodinky, či tam nie je nejaká ústupová cesta. Rodinka možno viac prekvapená ako mi, že tu vidia cyklistov, nám povedala, že hore je to ešte horšie, že tam neprejdeme peši nieto ešte na bicykloch. Začali sme teda pozorne študovať mapu, naspäť sa nám vôbec nechcelo, tak v duchu českého hesla v Tatrách, „keď sme si to zaplatili, tak to aj prolezeme" zobrali sme bicykle opäť na plecia a poďho hore. Česká rodina dolu pod nami neveriaco krútila hlavami. Našťastie hore nad skalou sme našli poľnú cestu, po ktorej sme po vypití poslednej vody, mierne dehydrovaní dorazili do dediny Olší, tu sme si v hospode dali každý pol litra tekutiny. 

 

Bolo pol siedmej , ale našťastie do kempu už viedla iba cesta dolu. V Doubravníku sa chalani posilnili večerou a pivom, samozrejme opäť v príjemnej hospode za pohodové ceny s ochotnou obsluhou. Vyčerpaní, ale plní zážitkov sme o pol desiatej dorazili k chatkám. Prehodili sme spolu zopár slov, ale únava nás rýchlo ponorila do spánku.

 

Ráno nás Patrik zobudil infarktovým zabúchaním na dvere. Čakali nás ďalšie zážitky, náš cieľ bola vyhliadka Babylon nad vesničkou Kozárov. Bolo krásne nedeľňajšie dopoludnie, stúpali sme stále vyššie, míňali dedinky, záhradky plné kvetov, lúky hýriace mnohými farbami. Proste nádhera. Cesta nám ubiehala rýchlo, tak sme sa asi po 2 hodinách ocitli na „ rozhľadni". Okolitý kraj sa skláňal pred nami. Za dobrej viditeľnosti dokonca je z nej vidieť i Praděd. Náš čas výletu sa pomaly krátil, nasadli sme teda na bicykle smer Lomnica. Lomnica je malé české mestečko dýchajúce históriou. Obzreli sme si miestny kostol, námestie, videli nádherný červený buk. Spiatočná cesta viedli ešte cez jeden kopec, tak sme sa pred ňou radšej posilnili v miestnej hospode. Dobre najedení sme ešte vyšliapali na kopec, a potom nás už čakal iba zjazd do kempu. Cestou sme si ešte pozreli 100-ročný krytý most cez Svratku. V kempe sme sa rýchlo umyli, prezliekli, pobalili a vyrazili, lebo cesta domov bola ešte dlhá.

 

Účastníci: Katka Egyudová, Patrik Egyud, Róbert Kollár, Janka Ferenciová

 

Text: Janka Ferenciová

Foto: Patrik Egyud, Katka Egyudová  FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

 

print Formát pre tisk

Komentáre rss


, - odpovedať

Turista bloudí centrem Bratislavy a strašně potřebuje na WC. Vtom
uvidí barevný nápis EUROTOILETS.
Vejde do mramorem obložené místnosti, kde za pultíky postávají
mladé slečny v slušivých uniformách. Jedna mu hned vyjde v ústrety:
\"Dobrý den!, co pro Vás můžeme udělat?\"
Turista se kroutí: \"Potřeboval bych využít Vaše služby.\" Slečna se posadí
za počítač: \"Přejete si kabinu, anebo pisoár?\" \"Kabinu.\" \"Dáváte přednost
barvě modré, zelené, růžové nebo klasické bílou?\" \"Třeba i bílouúúú...\"
Máte raději toaletní papír, nebo Vám můžeme nabídnout současný trend
s intimní sprchou?\"
\"Papííííír!\"
\"Výborně! Přejete si jednovrstvový, vícevrstvový, barevný, s vůní růží
nebo raději svěží mentol?\" \"Stačí i noviny!\" \"Retro řešení bohužel zatím
nemáme v nabídce, ale děkujeme
Vám za námět na rozšíření našich služeb.
Jako protihodnotu Vám rádi poskytneme zdarma
použití umývárny. Budete si přát hudbu klasickou, nebo raději
něco říznějšího?\"
\"Aáááááá....\" - zavyje turista.
\"Ano znám. Takže výběr operních árií. Skvělá volba. Budete
platit kartou nebo v hotovosti?\"
Turista vytáhne peněženku a zaplatí nemalou sumu za papír,
který právě vylezl z tiskárny.
Potom přes zuby procedí: \"Tak a kde se můžu vysrat?\"
Slečna se poohlédne, nakloní se k turistovi a pošeptá mu do ucha: \"Neměla
bych to vlastně říkat, ale my chodíme naproti do hospody. Tady máme jen
zákaznické centrum. Provoz je v Košicích!\"

, - odpovedať

V Slovenskom raji som stretla českých turistov na bicykloch. Len oni poprosili našich ochotných chalanov, aby im cez tiesňavu preniesli bicykle na chrbtoch. Hold niekto si to vie zariadiť. 9 12

, - odpovedať

pekna cykloTURA - s tymi bicyklami na ramenach ;-)