Nitrianský horský spolok - Zimný kurz základov VHT na Kráľovej studni

Zimný kurz základov VHT na Kráľovej studni - 18.-20.3.2011

„Aj ty si dostal pozvánku na zimný kurz VHT?“ počúvam v telefóne. „Ako pôjdeš? Ideš s niekým z Nových Zámkoch? Samozrejme“ odpovedám v telefóne. Posielam potvrdenie prihlášky a vynárajú sa mi zážitky zo strednej školy, keď sme spali na tomto hoteli počas jelenej ruje. No samozrejme sme sa nevyspali, ale neviem kto ručal viac, či my, alebo ten junák jeleň.

Termín sa približuje a ja dávam dokopy posádku auta. Prichádza deň D, deň balenia, rýchleho nakupovania, dohovárania, čo kto ponesie. Máme taký zvyk, že Pali Mališ berie super rezne od mamky. Ó aké boli v piatok chutné. Je veľmi dobré, že vyrážame okolo 13.00, čo je najskôr zo všetkých no to ešte netušíme čo nás čaká. Vychádzame na Paliho aute, cesta do Harmanca, žiadny problém. Stále máme zapojené GPS. Približujeme sa zrazu navigátor ohlasuje odboč vpravo. Ale veď to nejde je tam zvodidlo a 50 m pod nami nič, nasleduje druhé upozornenie odboč vpravo, opäť nemožné, no do tretice všetko dobré odbáčame, keďže som si pamätal, ako dlho sme šli hore s autobusom snažíme sa dostať s autom až na chatu. Z dobrej cesty, ktorá tu bola kedysi zostalo len torzo, no stále nevieme čo nás prekvapí, sme dosť ťažký a ideme na druhom rýchlostnom stupni pri otáčkach 1800-2000 za minútu. Zrazu je cesta zasnežená, pokračujem však v našom úsilí o príjazd na chatu. Poznám takéto horory, nakoľko som raz zažil niečo podobné ako keď som išiel s Patrikom (predsedom NHS) na chatu na Pohronskom Inovci. Približujeme sa, v okamihu vidím v spätnom zrkadle terénne auto, idem na okraj cesty doľava a chalani z auta zastali a poďakovali, že ich púšťame prvých hore, pomohli nám dať zimné reťaze na auto, aby sme vyšli. Idem po okraji cesty, nesnažím sa vojsť do vyjazdených koľají, lebo to nerozchodíme, zrazu počujem bum. Kraj cesty sa zlomil a my sme postáli na bruchu auta. Začali sme vyhadzovať ľad v hrúbke 30 centimetrov spod všetkého, čo bolo pod nami a dalo sa. Vyšli sme, dalo sa, ale len dozadu. Cestu sme prečistili na úseku 30 metrov, no nepomohlo to. Cieľ 700 m no opäť a opäť neviem prejsť. Vlado ide na chatu a schádzajú pre nás chalani, čo sme ich predbehli. Napli lano a vytiahli nás na chatu. Je zaparkované, pozývam domácich na pivo, vybaľujeme sa. Sme prvý. Po nás prichádzajú všetci so silnými autami, kde by sme sa mohli rovnať s našimi 1,4 s prichádzajúcimi 1,8. Sme však veselý a vôbec všetci sú veselý, pomaly zachádza slnko keď vychádza z auta Džubox v smokingu. Hovorím si aké šťastie, že nešiel s nami. Pred chatou stojí mnoho aut myslím (8). Večer nám pripravili super večeru a objednávame si raňajky. Ráno vychádzame podľa pokynu inštruktora VHT Gašpara na lúčku pod Kráľovou studňou (1 377m), kde začíname skúšať najprv rýchle nasadenie mačiek (pomôcka pri chodení po snehu - nie zviera), pády s mačkami na nohách, pripravujeme miesto pre postavenie stanu, ukážka varenia čaju, príprava záhrabu (miesto ukrytia pred zimou a snehom). Všetko trvá pomerne dlho a je chladno, ja testujem novú perovú vetrovku pokiaľ sa pohybujem je mi teplo, no ako náhle zastanem je mi ukrutná zima. Opakujeme si všetky veci, ako na poslednom stretnutí, no sú dôležité zásady, ktoré si treba zopakovať a mať ich úplne zaizované, aby človek vedel rýchlo riešiť záchranu priateľa, je to dôležité nielen pre neho ale aj moju bezpečnosť, len nič nepodceňovať. Prichádzame na chatu a jeme. Prekvapilo nás osadenstvo chaty s dobrou obsluhou a dobrým jedlom. Martin vybavil ešte aj saunu. Druhý deň skúšame záchranu s lavínovým pípačom, zahrabávame figuranta, ktorého hľadáme pomocou lavínovej sondy, Roberto nám ukazuje, ako niekoho vytiahnuť z ľadovcovej trhliny, čo nie je až také ľahké. Na záver kurzu smerujeme na najbližší skalný masív Kráľovej studne, ktorý dosahuje výšku asi 50m nad úrovňou terénu a je z neho krásny výhľad na celú Veľkú Fatru.

Po príchode na hotel balíme a pomaly odchádzame domov.

Text: Peter Lakata

Foto: Patrik Egyud, Peter Michalík FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: