Nihosácky Silvester pod Tatrami - 28.12.2011 - 1.1.2012

Zobudili sme sa do krásneho zasneženého silvestrovského dňa (veď na dedinku pod majestátnym Kriváňom sa tak aj patrí). Po rozpačitom premýšľaní, ako strávime tento slávnostný deň – aby sme sa ani príliš nezničili a vládali večer oslavovať, ani celý deň nenudili, sme zvolili variantu vyšliapať si to na skialpoch zo Štrbského Plesa na chatu pod Soliskom. Ako sme neskôr zistili, zvolili sme azda najlepšiu variantu.

Kým sme sa všetci nakŕmili, pobalili a dorazili sme na Štrbské, bol už skoro obed. Rýchlo sme sa prezuli, skočili na lyže a za stretávania nemeckých turistov na koňoch, ktorí z nás mali vážnu radosť, sme sa dostali pod skokanské mostíky. Tam, ako sa patrí, sme sa začali potužovať vareným vínkom, aby sa nám „lepšie" stúpalo. Počet dcl vareného v tele nám po hodine rapídne stúpol a tak sme začali pomaly podupkávať do tónov živej hudby, ktorá kúsok od nás vyhrávala známe chytľavé pesničky. Čochvíľa sa strhla divoká diskotéka v lyžiarkach, z neba padali obrovské chumáče snehu a nálada bola na vrchole. Ako sa však hovorí: „v najlepšom treba prestať" - ukľudnili sme roztancovanú krv, nasadili lyže a pomaly sa nám všetok ten život vzďaľoval za chrbtami. Náš nevinný cieľ v masíve Solísk bol dnes nejaký nedosiahnuteľný. Duplom, keď moje pľuzgiere na pätách o veľkosti nebohej päťkorunáčky, chabo chránené náplasťami začali pomaly, ale isto krvácať. Nihosáci sú však bojovníci a všetci sme s veľkými smajlami na tvári dorazili až na preplnenú Chatu pod Soliskom. A nie preplnenú len tak hoci čím... Bolo tam kopec švárnych svalnatých kajakárov (ktorých sme naposledy stretli takto pred rokom na inej chate), ktorí mali z návalu hlavne športovo zdatnej nežnejšej časti nesmiernu radosť. Oslavy pokračovali. Tentokrát sme pritvrdili a dezinfikovalo sa horcami, ktoré sa znenazdajky objavovali na stoloch. I keď sa nám veľmi nechcelo, opäť sme prekonali chuť žúrovať na danom mieste až do rána a rôznymi spôsobmi sme sa vytrácali z tepla chaty. Vonku nás čakala tma. Jedno šťastie, že nás na zjazdovke stihol predbehnúť ratrak a cesta dolu bola v opojení príjemne bezpečná. Pod mostíkmi sme sa ešte rozlúčili so skvelou „štrbskou" zábavou a bol čas ísť na chatu vo Východnej. Variť kapustnicu, chystať jednohubky a pripraviť sa na dlhú noc. Po našom výdaji (a prijímaní tekutej) energie sme už začali celkom pokľudne, so stúpajúcou hodinovou ručičkou však aktivita opäť rástla. O polnoci sme vystriedali divokú zábavu za tóny slovenskej hymny, vonku sme strávili najbližšie hodiny sledovaním ohňostroja a gitarové tóny dopĺňali naše talentované hrdlá. Keď už začalo omŕzať, vybrali sme sa tancom zahriať naspäť do chaty. DJ bol skvelý, vydržal to s nami takmer do rána. Prvého rána roku 2012.

Text: Danka Zmeková

Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: