Zamrznutý skialp v Malej Fatre - 2.- 4.3.2012

Pôvodný plán na piatok bol čo najskôr vyraziť z Nitry, parkovanie na Zajacovej, rýchly výstup na chatu a potom hlavne pivo... Plány sa plánujú, blázni sa radujú...

Auto preplnené piatimi skialpinistami uháňa Turcom a prichádza na koniec asfaltky pri kempe v Trusalovej. Je teplo a sneh je celý premočený. Vodič, ktorý väčšinou autom príde až na tie najnedostupnejšie miesta, tentoraz opatrne vystupuje z auta a rozpráva niečo o tom, že dnes by sa to nemalo siliť. Ostatná osádka auta verí viac jeho kvalitám a nezmierená s predĺženým výstupom ho povzbudzuje do ďalšej jazdy.... Ubehli 3 hodiny, parkujeme o 100 m ďalej... Narobení ako baníci začíname v tme stúpať na lyžiach hore na chatu. V mieste, kde opúšťame dolinu Snilovského potoka sme smädní ako ťavy poobede na púšti. Nikto nemá nič na pitie. Pišta nakoniec vyťahuje fľašu studeného rizlingu, doteraz nikdy som si nemyslel, že víno sa dá piť namiesto minerálky... Volá Kosťo: „Ešte žijete? Zatvárajú bufet." Hovorím, že ak ho zatvoria a nedajú mi pivo, vyhorí chata druhýkrát...

Ráno na chate pod Chlebom v Malej Fatre bolo úžasné. Neskutočné výhľady na pol Slovenska sú vždy povzbudzujúce a nechávajú rýchlo zabudnúť na včerajšie trápenie. Je mrazivo a po perióde oteplenia a topenia snehu je všetko zamrznuté na ľad. S Kosťom sa zhodujeme, že nie je kam sa ponáhľať. Okolo 11 hod. to nevydržíme a štartujeme. V traverze pred Snilovským sedlom si na ostro „užívame" zľadovatený sneh. Gašpar sa šmykol, padá, podarí sa mu hneď zastaviť. Naspať k nám sa dostáva len s pomocou lana, ktoré vyberá Kosťo z ruksaku. Lano na skialpe v Malej Fatre? ... Na vrcholovej stanici v sedle si dávame obed s pivkom. Celá prítomná turistická verejnosť hovorí o hrozných podmienkach v teréne, všetko je zľadovatené. Ani slnko tomu nedokázalo pomôcť. Stúpame na Veľký Kriváň. Tí, čo majú mačky na lyžiach a nie doma v skrini, ako ja, sa kochajú výhľadmi, ostatní zápasia s každým krokom na ľade. Na vrchole (1 709 m) sa dlho nezdržujeme a jarným žľabom sa spúšťame do doliny. Snažíme sa držať na slnečnej strane žľabu, ale aj tak nás ľadové pláne, orané včerajšími skialpinistami, vytrasú až tak, že pália kolená. Čím nižšie sme lyžovali, tým bolo teplejšie a lyžovanie naberalo krásu a pohodu. Ale svahy nie sú nekonečné a opäť sme začali stúpať, tentoraz na Chleb. V južnom sedle pred vrcholom sme uznali, že vyššie stúpať nemá veľký zmysel a zlyžovali sme k chate. Tí, ktorí sa rozhodli isť dole západným žľabom spravili dobre, užili si to viac ako my, ktorí sme lyžovali južnou ľadovou stráňou. Pred chatou si vychutnávame posledné lúče zapadajúceho slnka, samozrejme s pivom v ruke...

V nedeľu ráno si Pišta ešte raz vyšiel a zlyžoval Chleb. Po rozlúčení sa so žilinskou partiou sa s ruksakmi na chrbte spúšťame bývalou zjazdovkou a lesom až k autu. Po určitých problémoch s tlakom v kolesách a podpriemernom obede v blízkom motoreste odchádzame domov.

Účastníci: Gašpar Fronc, Patrik Egyud, Roberto Kollár, Štefan Janás, Pavol Kovalčík

Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: