ORLA PERČ - 28.7.2007
My, Slováci sa dívame na Tatry hlavne z ich južnej strany. Je to ako pohľad na privrátenú stranu mesiaca... vzbudzuje v nás myšlienku, pohnútku pozrieť sa naň z opačnej strany. Z tej nepoznanej, nami ešte neobjavenej. V prípade mesiaca je to zložité, skúmať jeho odvrátenú tvár, v prípade Tatier je to oveľa jednoduchšie, stačí navštíviť susedné Poľsko... Až si človek povie, prečo sme tam už dávno nezamierili?
My, teda Marek, Danka, Mišo a ja sme sa v rámci prípravy výpravy na Gran Paradiso a Mont Blanc rozhodli, že podnikneme víkendovú túru do tejto neprebádanej zeme, do zeme orlov, kamzíkov, nádhernej prírody, strmých skalných stien a prekrásnych hlbokých dolín ozdobených smaragdovými vodami tatranských plies. Vybrali sme sa na Orlu perč, najväčšiu tatranskú feratu.
Bol koniec júla s pekným slnečným počasím, ktoré sľubovalo výhľady na okolité vrchy a ťahalo davy turistov von do hôr.
V piatok poobede sme sa teda naskladali do Mišovho auta a na súmraku vyrazili po trase Nitra - Donovaly - Kvačany - Suchá hora do cieľa našej cesty, do Zakopaneho. Pribalili sme si stany a spacáky, nakoľko telefonáty do Poľska potvrdili, že obe schroniska, čiže chaty - Murowaniec aj sch. v doline Piecu stawóv polskich sú beznádejne obsadené a nocľah v ich okolí je zakázaný a bohužiaľ aj kontrolovaný. Rátali sme s prespatím v okolí Zakopaného a ranným dlhým presunom po vlastných.
V noci po príchode a utáborení sa za mestom, ktoré aj o polnoci žilo veselým nočným životom, sa spustil asi hodinový letný dážď. Trochu nás vystrašil, ale stany to zvládli a tak sme ráno všetko zbalili a vrátili sa späť do mesta, pobrali ruksaky a vyrazili do osady Kužnice, ktorá je vstupnou bránou do poľských Tatier. V tejto osade sa nachádza dolná stanica lanovky na Kasprov wierch, známy poľský vrch, z ktorého sa zvykne prechod hrebeňa Orlej perče začínať. Lanovka nepremávala z dôvodu rekonštrukcie, preto bolo aj v okolí pomenej turistov a aj biznis miestnych podnikateľov dosť viazol. Po posledných nákupoch sme opustili obývané oblasti a po lesnej ceste sme pochodovali na chatu Murowaniec. Po vyše hodinovom pochode sme zastavili na výhliadke Hala gašenicowa (ja som to preložil ako Húsenicová hoľa), príjemné miesto s výhľadom na Kasprov wierch. Tu sa začal meniť charakter krajiny a les začal ubúdať. Ďalší pochod a onedlho sme sa nalievali pochybnou vodou z točky pred Murowaňcom. Odtiaľto bolo potrebné prekonať ešte jeden hrebeň a znovu vliezť do lesa, až sa pred nami objavili ostré hrany končiarov Orlej perče.
V mieste, ktoré sa volá Zawrat sme výstúpili na hrebeň, odkiaľ bolo možné obdivovať slovenské končiare, ale aj dolinu "Piecu stawóv Polskich". Ďalej sa už pokračuje po členitom skalnom teréne vybavenom reťazami, kramľami a rebríkmi. V dobrom počasí prekonávanie terénu nie je príliš náročné, ale keď zaprší, či nasneží... to môže byť o hubu. Ináč, hrebeň samotný má len štyri kilometre, ale keď sa k tomu priráta dlhý pochod zo Zakopaného a nekonečné výškové metre pri výstupoch a zliezaní po reťaziach, tak je z toho fyzicky náročná celodenná túra. O tom, že nie všetci Orlu prť prejdú celú, svedčí aj mnoho núdzových zostupových trás označených čiernou farbou. Je to osožný nápad hlavne pre prípady náhlej zmeny počasia.
Po vystúpení na najvyšší bod túry Kozi Wierch sme niečo zjedli, pofotili sa a prekvapení, že sľubované štyri kilometre nejako pomaly ubiehajú, sme sa vydali na ďalšie lezenie a pochod. Po ceste sa naša skupina rozdeľovala a zase zoskupovala podľa toho, ako sa komu chcelo šlapať a podľa toho, kde sa nejaký menej zdatný turista "vspriečil" pri ťažšom úseku. Domácich našťastie nebolo príliš veľa, tak sme šli v pohode, nedali sme sa zlákať zostupovkami a prešli sme to celé.
"Odmenou" nám bolo, že na záver nám do zostupu poriadne zapršalo, ale to už sme boli v pásme lesa, niekde na tej "Húsenicovej holi". Po opäť nekonečnom pochode do Zakopaného sme sa rozhodli, že prejdeme na slovenskú stranu a tam sa niekde utáboríme. Predsa, doma je doma. V daždivom počasí sme sa doviezli cez Zuberec a Huty až do ústia Suchej doliny Pri Liptovských Matiašovciach, kde sme využili terasu chaty mojej krstnej a v suchu a pohode sme prenocovali.
Na druhý deň návšteva mojej mamy v Kvačanoch a postupný odchod do Nitry. Veľa zážitkov za pár korún. Odporúčame každému, kto má rád dobrodružné cesty do zahraničných hôr.
Účastníci: Marek Matejka, Danka Zmeková, Michal Griesbach, Miroslav Kučera
Text: Mirko Kučera
Foto: Michal Griesbach - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  WebmasterVydané: 28.9.2008 10:14 Prečítané: 4266x Hodnotenie: 2 (hodnotené 1x) |
Vaše hodnotenie: |
Formát pre tisk
Komentáre
Neboli pridané žiadne komentáre.