III. klubové premietanie na Pohronskom Inovci - 9.2.2008
Pohronský Inovec a hlavne chata pod jeho vrcholom znamená pre nás, NIHOS-ákov veľa. A asi nebudem preháňať, keď napíšem, že pre mňa azda ešte viac, ako pre iných. Veď práve na tejto chate som presne pred dvoma rokmi spoznala množstvo úžasných ľudí, ktorí rovnako ako i ja mali radi šport, prírodu a hlavne hory.
Taktiež sa vtedy konalo premietanie filmov, ten krát premiérové a vtedy som priam neverila, koľko ľudí zo Slovenska chodí po celom svete a dosahuje tie najvyššie vrcholy. Premietanie malo veľký ohlas a azda aj to vnuklo organizátorom myšlienku zorganizovať niečo podobné aj pre širokú verejnosť. Ale o tom je písané v inom článku, ktorý už dávno vytvorila Katka.
Poďme na to pekne od začiatku. V piatok sme sa všetci začali schádzať z blízkeho i ďalekého okolia - a kde inde, ako pred Egyudovskym vchodom. Niee, nie je to vstupná hala k palácu maďarského ministra, ale môj sused, ktorý určite nie náhodou je vedúcim spolku. Onedlho sme sa už pri rôznych nápojoch pristihli na chate v Drozdove. Jemne povzbudený sme sa autami vybrali na spomínanú chatu. Niektorí v šťastí dorazili, iní to vďaka zľadovatenej lesnej cestičke museli otočiť a ísť pešo. Na chate po zvítaní začala voľná zábava, ktorú prerušil až polnočný výkrik (koho iného, ako spomínaného vedúceho) "Ide sa na vrchóóól!" Poslušné ovečky prerušili veškerú zábavu a nasledovali ho na Veľký Inovec. Tam sme za pochodu Mirovej slávnej gitary značnú chvíľu békali a pomaly sa vybrali späť na chatu. Podaktorí pospali, iní do skorých ranných hodín vymýšľali rôzne spoločenské hry a tance.
Po raňajkách sa tí najodolnejší vybrali na spoznávanie okolia. Prešli sme veľa kilometrov, obdivovali množstvo dediniek v okolí tohto pohoria a na záver sme navštívili jemne primrznutý Starohutský vodo-ľadopád. Celí zničení sme sa vrátili na chatu a po vykonaní zopár hygienických návykov sme si zasadli na stoličky do nášho pripraveného "multikina".
Na úvod sme videli video neprístupnej jaskyni. Po ukončení sme boli svedkom premiéry skialp videa - Nihosácka trilógia, ktoré Patrik dostrihal len pár hodín pred odchodom na chatu. Nasledoval Peter Kostelanský so svojou prezentáciou o výstupe na 7134 m vysoký Tilicho Peak. Bola vážne pútavá. Tragická udalosť, ktorá ich však počas tejto expedície stretla, donútila každého účastníka sa opäť aspoň na chvíľu zamyslieť nad nebezpečenstvom všetkých krásnych hôr. Azda na všetky starosti sme následne zabudli pri ďalšom programe, o ktorý sa nám postaral Martin Gablík. Nakoľko mal značne dobrú náladu, čakala nás asi hodina plná zaujímavých fotografií sprevádzaná kopou paradoxne vtipných historiek z náročného výstupu Diamírskou stenou na Nanga Parbat (8125). Touto cestou by sme sa chceli obom účinkujúcim znova poďakovať. Po úspešnom filmovom odštartovaní večera opäť začala zábava ako má byť a celú noc nás sprevádzali piesne od našich známych gitaristov. Podaktorí už znova prišli o struny, len sa čudujem, že pri takom divokom a dlhom brnkaní majú prsty stále celé.
Ráno nám nezostávalo nič iné ako sa pobaliť, rozlúčiť a namieriť si to domov. Tí z nás, ktorých auto nevyšlo až do cieľa trasy, za ním museli došliapať po svojich. Medzi nimi samozrejme i ja. Rozhodli sme sa pre zelenú, veď vraj "všetky cesty vedú k autu". Ono to aj síce bola pravda, ale namiesto hodiny pohodovej cesty sme takmer tri hodiny trávili hľadaním zelenej trasy, ktorá by nebola zarastená kriakmi alebo ju nekrižoval potok. Patrik by z našej orientačnej túry asi nemal veľkú radosť. Nič to, hlavné je, že to zase raz skončilo happyendom.
Takže znova o rok, ďalšie premietanie a ďalší zaujímaví ľudia. Už teraz sa všetci tešíme.
Text: Danka Zmeková
Foto: Patrik Egyud - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  WebmasterVydané: 28.9.2008 10:51 Prečítané: 4567x Hodnotenie: neohodnotené |
Vaše hodnotenie: |
Formát pre tisk
Komentáre
Neboli pridané žiadne komentáre.