Horko-ťažko na Slavkovský štít - 24.2.2008
V čase najlepšej sezóny pre skialp sa partia Nihosákov rozhodla konečne pre niečo serióznejšie - Vysoké Tatry. Keďže výstup na Slavkovský štít v lete je údajne psychicky náročnejší, rozhodli sme sa, že to skúsime radšej v zime - všetci sme sa zhodli na tom, že to určite stálo za to.
Ako praví komerčáci sme pokrstili aj novú zubačku na Hrebienok, ale tu všetka komercia skončila. Po pár krokoch na úvodnom strmáku hore lyžiarskym svahom nad Hrebienkom sa Peťovi vylomilo na jednej lyži viazanie, takže sme sa ním museli rozlúčiť. Peťovi to však nedalo a všetkým nám dokázal, že by sa uživil aj ako paraolympionik: po cca 300 výškových metroch nás dobehol a celý výstup absolvoval ďalej na jednej lyži... (Peťo, klobúk dolu...). Po zdolaní Slavkovskej vyhliadky som si myslela, že hurá už sme hore, keď tu spoza vrcholu sa v diaľke ukázal aj Slavkovský štít. Už chápem prečo to je psychicky náročný kopec... Myslím, že nikto z nás neveril, že tam nakoniec dorazíme. Šliapali sme v štýle "však uvidíme pokiaľ sa nám bude chcieť a potom to otočíme". Pomohlo nám však zlepšujúce sa počasie, Peťovo odhodlanie urobiť jednolyžový rekord a myslím, že mojich parťákov posúvala nahor aj myšlienka na to, že keď tam vyjde baba v 4.mesiaci, vyjdeme tam aj my. Neviem čo poháňalo mňa, ale opýtam sa malej keď bude na svete...
Pokračovanie cestou po hrebeni cez Slavkovský nos už začalo byť oveľa zaujímavejšie. Celý čas sme mali pod sebou nádherný výhľad na obidve strany - či už na civilizáciu v okolí Popradu alebo na krásnu Malú Studenú dolinu a tatranské štíty. Bolo neskutočné kráčať uprostred takých rozdielov... Keď sme doslova štvornožky zdolávali posledný výšvih nahor s lyžami na pleciach, vedeli sme, že už to nejako dorazíme...
Natešení sme sa vyfotili pri vrcholovom kríži a z diaľky zanalyzovali lyžovačku Filmárskym žľabom, ktorú si na druhý deň vychutnali Patrik, Róbert a Katka. Najlepší bol však zjazd dolu do Slavkovskej doliny, Peťo nám tiež ukázal ako to robia paraolympionici a z lyží si vyrobil super boby. Samotný záver lyžovačky bol trošku viac adrenalínový, cestu nám skrížila hustá kosodrevina a napokon úzky turistický chodník, kde bolo viac skál ako snehu. Všetko však dopadlo super, vyšiel nám krásny deň a už sa tešíme na ďalšie výstupy.
Účastníci: Katka Egyudová, Róbert Kollár, Adela Galadová, Juraj Velebír, Patrik Egyud, Peter Kažík
Text: Adela Galadová
Foto: Patrik Egyud - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU
Autor:  WebmasterVydané: 28.9.2008 10:54 Prečítané: 6122x Hodnotenie: 2 (hodnotené 2x) |
Vaše hodnotenie: |
Formát pre tisk
Komentáre