Kvačany - Prosečné - Liptovské Kopy - 25.-27.7.2008

V druhej polovici júla som sa v spoločnosti dcéry Lucky vybral na návštevu Kvačian na Liptove, kam chodievame každoročne k mojej mamke počas letných prázdnin. Tento rok, keďže som vedel, že túra na niektorý vyšší kopec v Alpách mi zrejme nevyjde, chcel som sa počas leta potúlať po slovenských pohoriach a priviesť tam aj svojich priateľov – Nihosákov.

Po týždni strávenom u mamy prišiel víkend a s ním aj dve autá plné Nitranov. Cieľ - chata mojej krstnej mamy v Suchej doline nad Liptovskými Matiašovcami. Beata so sebou priviezla aj svoju dcéru Viki, čo potešilo najmä Lucku.

Piatkový večer sme strávili tradične v družných debatách, pojedaním kapustnice, ktorú som pripravil na túto príležitosť, a popíjaním prinesených nápojov rôznych druhov a kvality. Na chate sme sa zišli v nečakane hojnom počte, takže časť z nás prespala na zemi na karimatkách, a časť dokonca nespala vôbec a filozofovala na terase až do rána. Ešte šťastie, že deti sme „upratali" k babke do susedných Kvačian...

Naša zostava bola rozdelená na dve skupiny. Prvá - Patrikova - sa rozhodla, že pokorí Orlu perč v Poľsku, takže nás v sobotu ráno Patrik, Katka, Roberto, Peťo a Bolty (pardon, pán docent Martin Boltižiar PhD.) opustili a išli si pre svoje Waterloo do Poľských Tatier (samozrejme, že v daždivom a hmlistom počasí sa dostali po hranice v Hladkom sedle, akurát sa dobre povozili autom po Tanape, „ubytovali" sa v romantickej chate a prešli hrebeň Liptovských Kôp).

My - druhá skupina - sme si za cieľ svojej cesty vytýčili Prosečné (1 372m) - nápadný vrchol Chočského pohoria, vypínajúci sa nad vodami Liptovskej Mary. Prístup na tento menej známy kopec je z Kvačianskej strany možný cez ešte menej známu rázsochu „Dlholúcke schody", pretínajúcu masív Prosečného a Hrádkovej medzi Prosieckou a Kvačianskou dolinou.

Kvôli nepresvedčivému počasiu sme deti ponechali v opatere mojej mamy, vzkriesili sme filozofku, archeologičku, psychologičku, sexuologičku Beatu po nočnom vedeckom sympóziu na terase na tému história Tróje, a pred obedom sme sa vydali v pätici - Marek, Martin Kmeťo, Beata, Marta a ja v ústrety dobýjaniu blatisto-kamenistého vrchu Prosečné. Na úpätie kopca sme sa dopravili autom, ktoré sme tam museli nechať, čo bolo pomerne dosť od ruky pri návrate. Cesta viedla spočiatku kamenistým chodníkom, po ktorom sme sa dostali do lesa. Keďže som poznal cestu, spestrili sme si výstup skratkou vedúcou cez skalný pilier klasifikovaný v hodnotení UIAA ako 0+, ktorý sme prekonávali s väčšími alebo menšími ťažkosťami. Na záver, keď sme už podľa výškomerov tušili blízkosť vrcholu, málinko sme poblúdili a na vrch kopca sme dostúpali menším oblúkom. Ani trocha blúdenia nám nepokazila radosť z dosiahnutého vrcholu. Nafotili sme pár obrázkov a pokračovali smerom k turisticky atraktívnej goralskej osade Borové, príťažlivej okrem pôvodnej architektúry aj penziónom Borovec, ktorý bol v prevádzke (pivo dostupné). Počas zostupu z Prosečného sa rozpršalo a na Borové sme prichádzali s mokrými nohami. Ja s Kmeťom sme si už ani nerobili starosti s vyzúvaním pri brodení miestneho potoka.

Občerstvenie na Borovci podávané príťažlivým a zhovorčivým personálom ženského pohlavia splnilo naše očakávania. Napriek tomu sme sa prinútili pokračovať v ceste cez kvačianske mlyny dolinou až do Kvačian. Tu sme navštívili novopostavenú usadlosť - Brontvaiovský pivovar a ochutnali pivo vyrábané klasickou technológiou. Pomaly sa zvečerilo, tak sme šli na chvíľu navštíviť deti. Ja som sa vyklusal cestou pre auto, zaparkované za dedinou a mierne unavení sme si to valili späť na chatu dojesť zvyšky kapustnice, teraz už bez chudých kúskov údeného, ktoré bol vyžral náš ohľaduplný predseda P.E. (to ti nezabudnem, ty hyena /Mirko, čo si mi nabral to som aj spapal! pozn.predsedu/ ). Večer sme sa zabávali pri dobrom pití pozeraním obrázkov nafotených počas dňa, trochu sme pospievali a unavení sme pospali ako muchy začiatkom zimy.

V nedeľu ráno sme už spolu s deťmi prečesávali okolie a snažili sme sa nazbierať nejaké huby, čo sa nám v podstate aj podarilo. Podojedať zásoby, upratať chatu a hybaj domov ! Uuups, nesmiem zabudnúť, že po ceste sme sa zastavili pri prírodnom termálnom prameni v Kalamenoch, obsadenom prevažne našimi severnými a západnými bratmi. Po relaxe v teplej kalnej vode a nasmradnutí typickým sírovodíkovým zápachom sme opustili Liptov, a s medzizastávkou v bystrickom mekáči sme spokojne dorazili po tme do Nitry.

Účastníci: Mirko Kučera, Marta Velčická, Beata Krasňanská, Martin Kmeťo, Marek Matejka, Patrik Egyud, Katka Egyudová, Peter Pekár, Róbert Kollár, Martin Boltižiar

Text: Mirko Kučera

Foto: Marek Matejka, Mirko Kučera, Martin Boltižiar, Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Hudba: Israel Kamakawiwoo Ole

Autor: