Kráľova hoľa (1 975m) - slzy a smiech - 30.8.2008

Jedného augustového dňa mi zazvonil telefón a na jeho druhom konci bola Beata. Oslovila ma už pár dní pred tým, či by som nešiel na Kráľovu hoľu. Keďže som na tomto kultovom kopci ešte nikdy nebol, začala ma táto myšlienka lákať. Túra pripadla na poslednú prázdninovú sobotu. Prišlo mi to ako dobrý nápad, urobiť takúto turistickú bodku za letnou sezónou.

Začali sme ju na Schneebergu, tak by sme mohli podniknúť niečo pekné aj doma. Po krátkom skúmaní kalendára, som súhlasil a začal sa obvyklý kolotoč zháňania účastníkov výletu.

Nakoniec sme naplnili jedno auto a bolo nás päť. Ja a štyri baby. Zvláštnosťou bolo, že výlet sme naplánovali ako jednodenku, čo znamenalo 200 km ráno tam a to isté večer späť. Aby sme to zvládli, Bea s Vikinou prišli do Nitry a prespali u nás. K našej štvorke sme pribrali ešte Martulu a v sobotu ráno vyrazili smerom cez Bystricu, Brezno až do Šumiaca, kde už sa zhromažďovali desiatky priaznivcov jednej nemenovanej politickej strany, ktorá podujatie organizovala, my sme tam však boli ako apolitickí horali, čo prišli len výlučne za prírodou a oddychom.

Trasu výstupu je vidno už zo Šumiaca, takže človek vie, do čoho ide už od začiatku. Po kilometri pomedzi domy sme prišli na dolnú hranicu lesa, kde je možné rozhodnúť sa, či na výstup použiť cestu pre autá, alebo značkovaný chodník lesom. My sme zvolili pochod lesným chodníkom, čo sa vyplatilo, nakoľko okolie bolo plné malinčia a čučoriedok, takže počas pochodu sme sypali do seba ovocné cukry, akoby sme sa chystali spolu s medveďmi na zimný spánok.

Po ceste sme dali niekoľko prestávok, nikam sme sa nehnali, napredovali sme tak, že aj decká stíhali, takže sme si výstup celkom užívali až po vrchol, kde sme prišli medzi poslednými. Tam sa výrazne ochladilo a Lulu vyronila, boh vie prečo, nejaké slzy a zachvátila ju menšia depka, ktorá našťastie pominula a mohli sme si spraviť nejaké vrcholové fotky. Keďže hore bolo dosť surovo, otočili sme sa a začali zostupovať. Zostup bol ako vždy nekonečný, ale odmenou nám bolo posedenie pri pečenom býkovi, kofole, a horehronskej muzike, na účet spomínanej politickej strany. Po netradičnom jedle sme zbehli do dediny a nakladali veci do auta. Pred odchodom som ešte urobil nechtiac striptíz autobusu plnému turistiek zo stredného Slovenska a vyrazili sme domov.

Bol to dosť rýchly výlet, ale stál za vynaloženú námahu. Kráľova hoľa je naozaj magický kopec, odporúčame každému navštíviť ho.

Účastníci: Mirko a Lucka Kučerovci, Marta Velčická, Beata a Viki Krasňanské

Text: Mirko Kučera

Foto: Mirko Kučera FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

Autor: