NIHOS na facebooku

Menu

Vyhľadávanie

SVTS

Festival Vysoké Hory Nitra

12. ročník festivalu o horách a cestovaní sa uskutoční 4.11.2017 na MsÚ v Nitre. Viac info nájdete na www.vysokehorynitra.sk Festivalový FACEBOOK
Kategórie: Aktuality

Ako sme na Svišťový štít opäť nevyšli - 6.-8.2.2009

Ako vždy, všetci účastníci sme stretli na Štiavnickej ulici a okolo 5 hodiny sme vyrazili k ďalším spoločným zážitkom do Vysokých Tatier. Po ceste sme sa ešte zastavili na nákupe potravín a o 9 večer sme dorazili do Starej Lesnej. Uvítala nás na február v týchto končinách dosť nezvyklo vysoká teplota + 9 0C. Pri rozpálenom krbe sme sa spoločne dohodli na sobotňajšej túre.

Ja, začiatočník v skialpoch, som sa celkom obávala na internete ohláseného 3 stupňa lavínového nebezpečenstva. Pokoj mi malo dodať uistenie, že všetci budú mať piepsy a niektorí aj lopaty (ďakujeme Mirkovi a Martinovi za zapožičanie), v prípade že lavína predsa len nespadne o dolinu ďalej.

Ráno sme sa zobudili o šiestej, naraňajkovali sme sa a okolo 8 vyštartovali smer Smokovec. Niektorí z nás sa rozcvičili utekaním na lanovku na Hrebienok. Na naše prekvapenie nebolo po snehu ani chýru ani sluchu až po Hriebenok.  

Pokiaľ sme si my ostatní lepili pásy na lyže, Peťo vykročil k Zbojníckej chate pešky. Za pár minút sme už obdivovali okolitú prírodu, rôzne prírodné výtvory. Za „Húpačkami" sme stretli aj zopár horolezcov, ktorí sa chystali liezť Veverkov ľadopád. Robo s Mišom ešte nostalgicky spomínali na zostup z Prostredného hrotu a hádali, ktorý že to bol ten 0+ zostupový žľab. Patrik nás oboznámil s okolitými štítmi a ani sme sa nenazdali a už sme dobehli Peťa a naša skupina bola opäť pohromade. Starí skiaplnistickí vlci medzi nami krútili hlavou nad množstvom snehu. Kde sa predtým lyžovali ako na bielej pláni, teraz  vytŕčali kamene a kosodrevina.

Z pribúdajúcimi výškovými metrami začal fúkať vietor, svah bol strmší, môj jazyk vyplazenejší a povzdychy hlasnejšie. Chlapci nahodili také tempo, že za necelé dve hodiny sme sa už vyhrievali na Zbojníckej chate, kde sme stretli zakladajúceho člena NHS Petra Mesároša. Mišo s Belom sa rozhodli postupovať trocha vyššie k Svištiemu štítu, my ostatní vzhľadom na hmlu a vietor sme sa rozhodli pre zostup. Zo Zbojníčky sme to namierili smerom na Generál šús. Vietor bol niekedy tak silne nárazový, že nám sneh zaslepoval oči, Katke skoro odvial batoh a mňa zastavil na lyžiach, keď som práve začala lyžovať smerom dole. Sneh bol perfektný, lyžovalo sa nám super. Pod žľabom Výtok sa k nám pripojili aj Belo s Mišom. Belo nám opisoval, ako urobil lavínovú sondu pod Prielomom. Jej výsledkom bolo, že to chlapci jemnými oblúkmi rýchlo otočili za nami. Ešte sme si urobili pár spoločných fotiek a už sme sa snažili dobehnúť Peťa, ktorý sa vydal na zostup asi pol hodinu pred nami. Rýchla jazda lesom, krátka zástavka na Rainerke, beh na lyžiach po Hrebienok, kde sme už všetci spoločne čakali na lanovku a nadávali na nenažratých tatrancov, ktorí si za jednu parenú buchtičku pýtali 4 eurá.

O pár hodín sme si pochutnávali na večeri pripravenej Katkou a pozerali fotky. V obývačke u chlapov sme debatovali o podstate lavínovej sondy, o potrebe zúčastniť sa zimného kurzu VHT, o boľavých hrdlách a nohách účastníkov skialpu a i o klavíri, ktorý hľadal celý večer pre Katku jej milujúci manžel na internete. Ja, Robo a Belo sme sa ešte dohodli, že na ďalší deň vyšľapeme na chatu pod Soliskom a potom sme už všetci išli snívať o krajších začiatkoch ...

Na druhý deň ráno Patrik s Katkou odišli  okolo ôsmej a my asi o hodinu po nich. Mišo nás vyložil na Štrbskom plese, a keďže sme iba chudobní skialpinisti, nezlákala nás ponuka za 7 Eur sa odviezť na koni pod skokanské mostíky. Za asi 20 min sme už lepili pásy na naše lyže a vytešovali sa so slniečka, ktoré nádherne hrialo. Po prvých metroch som mala na sebe už iba jedno tričko a pot stekajúci na tvári. Po asi hodinovom stúpaní sme dorazili na Chatu pod soliskom. Pod nami bol podtatranský región, skoro rozpustené Štrbské pleso a kdesi dolu aj hromžiaci Peťo s Mišom, s ktorými sme sa mali práve  v tej chvíli stretnúť na parkovisku. Pri šálke čaju sme sa rozhodovali, či  pôjdeme dolu po zjazdovke alebo mimo. Tí, ktorí nás poznáte určite viete čo vyhralo. Sneh bol ťažký a mokrý a mne sa podstatne horšie lyžovalo ako predchádzajúci deň. Bez pádov a zlomenín sme sa za pár minút stretli s Mišom aj Peťom a spokojní s celkom vydareným víkendom sme nasadli do auta na cestu domov.

     

PS: Tri dni na to sa cez „Húpačky" kadiaľ sme šli hore aj dolu prehnala 300m široká lavína zo Slavkovského štítu. Potvrdilo to nutnosť lavínového vybavenia (pieps, lopatka, sonda) aj na turistickom chodníku.

 

Účastníci: Michal Griesbach, Roberto Kollár, Katka Egyudová, Janka Ferenciová, Peter Lakata, Patrik Egyud, Belo

 

Text: Janka Ferenciová

Foto: Michal Griesbach, Patrik Egyud, Roberto Kollár, Belo   FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU

print Formát pre tisk

Komentáre rss


Neboli pridané žiadne komentáre.