|
 |
Kurz lezenia na skalách - 26.-29.5.2006
Fotogaléria z akcie
V termíne 26.-29.5.2006 sa na chate na Jelenci konal kurz lezenia, ktorý organizovala horolezecká škola Encián. Zúčastnili sme sa ho štyria členovia NHS: Patrik Egyud, Marek Matejka, Martin Boltižiar a ja. Pod vedením vedúceho kurzu Mariana Šajnohu a inštruktora Stana Tomoviča sme sa učili umeniu lezenia na skalkách.
Na tento kurz som sa veľmi tešila, možno by bolo lepšie povedať, že som bola v očakávaní niečoho nového. Dotyk so skalou som už nejaký mala, avšak bolo to len také „pričuchnutie“. Toto bolo niečo väčšie, tak možno preto také zmiešané pocity.
Vo štvrtok sme v popoludňajších hodinách prišli na miesto konania kurzu. Chata bola nad mieru útulná, každý mal svoju posteľ a dokonca aj návlečky na periny. Zišlo sa nás tu 12 kurzistov. Naša štvorka, jeden párik a kopa veselých stredoškoláčok, ktoré na svoj vek vyzerali staršie. Možno si ich preto Martin s obľubou prezeral a chcel sa zoznamovať, avšak nejako pozabudol na svoj vek. „Dobrý deň ujo!“ bola prvá veta pôvabných školáčok. A tým bola rovina vzťahu viac-menej istá. :-)
Večer Marián otvoril kurz a privítal všetkých účastníkov. Potom nasledovala prvá časť teórie. Prednášky pokračovali aj na druhý deň doobeda a boli veľmi zaujímavé. Po obede sme vyrazili na skaly v lokalite Studený hrad. Tie sa nachádzajú pod hradom Gýmeš, obkolesujú ich starobylé stromy a bohatá fauna i flóra. Jednoducho je tam krásne. Počasie sa našťastie ako tak umúdrilo a mohli sme začať praktickú časť kurzu. Naši inštruktori nám „oprášili“ rôzne spôsoby istenia sa na skalách a niektoré sme si sami hneď vyskúšali. Začali sme liezť i niektoré cesty, ktorých j v tejto lokalite neúrekom. Od tých jednoduchších po tie ťažšie, ktoré nás ešte len čakali.
Po návrate na chatu sa rozpútalo kuchárske kulinárstvo nás všetkých, lebo od hladu sme ani nevideli. Večer opäť pokračovala teoretická časť kurzu sprevádzaná zážitkami z horolezeckých expedícií Mariána Šajnohu. Bolo to veľmi zaujímavé a všetci sme sa spoločne rozprávali do neskorých hodín.
Sobotná obloha sa už na nás usmievala. Slnečné lúče nás hriali a hneď zrána sme vykročili smerom k nášmu lezeckému raju. Rozdelili sme sa do skupín. Patrik nastúpil do ťažšej cesty a za ním liezol Martin. Ja, Marek a inštruktor Stano sme boli ďalšou lezeckou partiou. Spravila so si tu svoj osobný rekord, keď som zdolala „päťku“. Pre mňa je to niečo neuveriteľné! Nie som žiadny lezec, a tak niekedy prekonať strach z výšky dalo zabrať. Myslím, že i Martin tu spravil ten istý osobný triumf. Keďže Patrik je už o triedu vyššie, jeho méty sú pre mňa zatiaľ nepredstaviteľné. Na začiatočníka bol Marek mimoriadne zručný a s citom pre skalu - taký spiderman.
Čím viac ciest sme vyliezli, tým sme boli spokojnejší a keď už slniečko mierilo za obzor, unavení sme sa vracali na chatu. Oddych a jedlo nám dodali druhý dych a na ďalšej teoretickej časti kurzu nikto nezíval, ale so zaujatím počúval. Samozrejme, že i tento večer sme sa rozprávali dlho do noci, vymieňali si zážitky a skúsenosti. S pribúdajúcim časom sme sa rozliezli do postelí a netrvalo dlho a všetci sme rovnomerne vydychovali.
V nedeľu sa počasie opäť pokazilo. Všetci ľutovali Mareka, ktorý ako správny športovec prišiel na Jelenec z Nitry na bicykli a tá istá cesta späť ho ešte len čakala. Vonku lialo ako z krhly...Na skaly sme už ani nemohli pomyslieť. Dopoludnie sme strávili sledovaním metodických a horských filmov z rôznych časti sveta. Okolo obeda sme kurz uzatvorili a rozlúčili sme sa. Snáď sa niekedy opäť všetci stretneme a bude nám aspoň tak dobre, ako na tomto kurze.
Účastníci kurzu: Martin Boltižiar, Patrik Egyud, Katka Kollárová, Marek Matejka
Text: Katka Kollárová
Foto: Patrik Egyud
|
|
