Prechod tatranských sediel – 30.6 – 2.7.2006
V rámci prípravy na Kaukaz sme si zaradili do programu aj túto akciu SVTS. K nám trom – Patrik, Katka a Martin sa ešte pridal Marek. V piatok večer sme v daždi vyrazili z Hrebienka na Zamkovského chatu. Sem sme dorazili celý spotení a smädní...
Ráno stále pršalo a nikomu z nás sa von nechcelo. Po čase sa našťastie počasie trochu umúdrilo a my sme mohli vyraziť na Téryho chatu, kde sme sa plánovali spojiť s hlavnou skupinou, ktorá išla z Brnčalky cez Baranie sedlo. Ešte pod Veľkým hangom opäť začalo pršať, takže na chatu sme prišli celý mokrí. Tu sme sa stretli s druhou polovicou hlavnej skupiny, ale aj tá za chvíľu vyrazila ďalej. Po krátkom odpočinku sme sami štyria stúpali do Priečneho sedla. Marek si to vyšliapol bez mačiek a cepína cez snehové pole a my traja sme sa snažili postupovať po reťaziach, ktoré boli väčšinou ešte pod snehom. Chvíľami sme preto boli nalezení v dosť nepríjemnom a exponovanom teréne bez istenia. V sedle nás okrem Mareka čakal veľmi nepríjemný vietor, a preto sme rýchlo zostupovali na Strelecké polia, kde sme sa trochu pošmýkali na starom snehu. Stále mokrí sme dorazili poobede na Zbojnícku chatu, kde sme sa zvítali s celou skupinou vedenou Jožkom Zábojníkom. Spolu sme všetci prerozprávali celý večer a snažili sa čo najviac usušiť naše mokré veci.
Ráno nás privítalo úplne iné počasie. Slnko príjemne hrialo, len naše veci v chate boli stále mokré. Preto sme sa ani ďalej nepostupovali s ostatnými ďalej cez Prielom a Železnú bránu na Popradské pleso. Kvôli množstvu snehu sa nedal zrealizovať ani náhradný plán – výstup na Hranatú vežu. A tak sme pomaly zostupovali dole na Hrebienok.
Keďže domov sa nám ešte nechcelo, veľmi radi sme išli do popradského aquaparku, kde sme sa poriadne vybláznili. Vôbec nám nevadilo, že už tretí deň sme stále mokrí.
Účastníci: Martin Boltižiar, Marek Matejka, Katka Kollárová, Patrik Egyud
Text: Patrik Egyud
Foto: Patrik Egyud
|
