Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=118  •  Vydané: 2.2.2010 22:15  •  Autor: patrik

Západ slnka na Krížnej - 23.-24.1.2010

„...budíček?“ Veď len teraz sme išli spať. Vŕtalo mi v hlave, keď som počula, ako Katkina nokia zo seba vylúdila dosť nepríjemné tóny. Tvárila som sa, že nepočujem. Možno na mňa zabudnú.

Po schúlení sa pod paplón a zhliadnutí vyše 60 kg živej váhy som však už vedela, že to nepôjde. Nedobrovoľne som sa posadila a začala premýšľať, čo ma dnes čaká. V priebehu pár sekúnd sa moja ranná grimasa premenila na šťastnú detskú tvár. Samozrejme s nejakými vráskami navyše. Teambuildingovú akciu, ktorá vo veľkom štýle začala včera na obed, mala po doobednej lyžovačke vystriedať klubová, Nihos-ácka skialpová túra. Celkom svižne som sa postavila. Spoločné raňajky vyzerali skôr ako neúspešný boj proti drakovi. Ale keďže dobro vždy vyhrá nad zlom, plní energie sme sa mohli vydať na svah. Lyže na chrbát, 3 minúty šliapania a boli sme pri vleku. Lyže sa nám počas prvých jázd síce krížili, bojovali sme však ešte zopár hodín, až kým neprišiel podporný tým z Nitry. Pridali sa k našej svahovej činnosti, aj keď - celkom objektívne, išlo im to akosi lepšie. Chvíľu sme sa ešte stretali na svahu, potom sme šli po batohy a začali šliapať na Krížnu, so svojimi 1 574 metrami tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Počasie bolo skvelé, svietilo slniečko a -15 na teplomery nám vôbec neprekážalo. Vydali sme sa strmým kopcom po bielej kráse. Hodiny rástli a my sme míňali poomŕzané tyčové značenia. Tie mi pripomínali, ako môžem dopadnúť, keby si len tak sadnem, pozerám na západ slnka a vychutnávam si božské ticho presne tak, ako mám chuť. Keď sme dosiahli vrchol Krížnej, slniečko už bolo za obzorom. Dlho sme sa teda nezdržali a prešliapali ešte zopár metrov, kde sme mohli dať dole pásy z lyží a spustiť sa po krásnom prašane až k dnešnému obydliu. Po poslednom zážitku som sa veľmi netešila, že budem spať práve na Kráľovej studni, príchod k nej mi však vyrazil dych. Krásny horský hotel s príjemným personálom a saunou, ktorú sme samozrejme nemohli vynechať. Veď po dni strávenom v mínusoch si kosti pýtali trochu sa vyhriať. Pri 120-tich stupňoch sa to podarilo veľmi rýchlo a tak intenzívne, že sme sa chodili chladiť horizontálnym rotovaním v snehu. Vyšli sme z nej takí unavení, že nepotrvalo dlho a všetci sme sa pomaly ubrali do našej útulnej, turistickej izbičky.

...a opäť ráno. Tentokrát však bez budíčku, keďže sme večer celkom netradične, poslušne pospali. Raňajky boli v štýle „komu čo zostalo" a mohli sme sa vydať na cestu. Späť na Krížnu sprevádzaní nádhernou inverziou a zlyžovaním až do Tureckej.

Krásny víkend strávený so srdcu blízkymi ľuďmi. Nádherné počasie a krásna príroda. Čo viac si môžete priať?

 

Účastníci: Gašpar Fronc, Vladko Hrudka, Marek Matejka, Roberto Kollár, Danka Zmeková, Katka Egyudová, Patrik Egyud

 

Text: Danka Zmeková

Foto: Gašpar Fronc, Patrik Egyud  FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU