Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=16 • Vydané: 28.9.2008 10:07 • Autor: Webmaster
15. jún 2007. Ďalší deň, na ktorý sa teším. Nie len preto, že hlásili pekné počasie a ja som už týždeň trčala v zmoknutých Tatrách, ale malo prísť kopec priateľov z SVTS a môjmu srdcu najbližší, NIHOS-áci. Musela som si na nich síce chvíľku počkať, keďže im pracovné povinnosti nedovolili vyraziť z miest bydliska už na obed a tak sme sa všetci v šťastí zvítali chvíľku pred polnocou.
Ako vždy, namiesto oddychu pred náročnou túrou, sme sa všetci pustili do „vysokohorského" piva, ktoré chutí najlepšie a všetci si začali rozprávať svoje posledné zážitky z hôr i nehôr. Keď už ale barman odmietal nosiť občerstvenie a slušne nás vyprevadil z jedálne, skromne sme sa presunuli na chodbičku, kde sme za pochodu Mirovej slávnej gitary békali takmer do rána /aj keď bez jednej roztrhnutej struny/. A vôbec nám to nevadilo. Podaktorí o tretej pospali, podaktorí plní energie pokračovali az do svitania, kým sa prví spáči nezačali prebúdzať.
Tak sme sa pekne naraňajkovali a pripravili sa na cestu. My, teda ja a Miro, keďže sme boli stále hore, sme sa rozhodli ísť s prvými - so skupinou Jožka Zábojníka na Gánok. Ten kopec má cveng, veľmi som naň túžila ísť. Avšak niekoľkominútové oneskorenie za nimi nás priviedlo na zlú cestu a my sme už šlapali na Ostrvu v dúfaní, že tí ľudia tam hore sú práve oni. Sklamanie kúsok pod vrcholom bolo dvojnásobné. Bola to skupina Janka a Mirka z Popradu, ktorá išla na Končistú a - nevyšla ani varianta B a my sme sa už do počtu inštruktorovej skupiny nezmestili. Tak sme ľutujúc prebdenú noc, polospiac schádzali dolu serpentínami. Po návrate na chatu sme zistili, že medzičasom sa všetci zobudili a vyrazili na okolité vrchy. Dokonca aj ostatní Nihosáci šliapali Zlomiskami na Rumanov štít. Tak nám nezostávalo nič iné, iba vydať sa na značkovanú cestu. Vyhrali Rysy. Na vynášku 30-kilových nákladov sme sa veru necítili a tak sme celkom pekne stúpali. Na chate sme neodolali vôni Viktorovej kapustnice a posilnení sme sa vybrali na vrchol. Tam sme si pokecali s polskymi kamarátmi a pri návrate na chatu sme obdivovali chatára, ako si veselo lyžuje z Kôpky do sedla Váhy a späť. Pri vzostupe nás prekvapila kapustnica, ktorej sa zrazu zanechcelo zostat v našich útrobách a tak sme mali jemne komplikovaný vzostup. Večer sme sa všetci zvítali a chválili našimi výkonmi. Jedni na Gánku, iní na Ostrve či Rumanovom štíte no a my, borci, na Rysoch. Potom sme si pozreli zopár videí zo spoločných akcií a išli sme /celkom netradične/ spať.
Ráno sme vyrazili na Východný Mengusovský štít. Začiatok cesty po Hincové plesá bol fajn, avšak nástup na štít nás privítal veľkými balvanmi a nepríjemnou suťou, ktorá mala pravidlo - dva kroky vpred, šuch, som krok vzad. Tak po strastiplnej ceste sme sa dostali do sedla, odkiaľ už bola cesta príjemná, s nádychom lezenia. Na vrchole sme doplnili energiu vlastnými zásobami a Katkinými čokoládovými keksíkmi a pustili sme da do schádzania. Poobede sme boli späť na „základni" a všetci kamoši ma znova opustili.
Pre nich víkend v Tatrách skončil, pre mňa bol však protekčne prdĺžený ešte na dva týždne s prísľubom zdolania ďalších vrcholov.
Účastníci: Peter Lakata, Martin Boltižiar, Katka Egyudová, Patrik Egyud, Róbert Kollár, Adela Galádová, Juraj Velebír, Danka Zmeková, Miroslav Kučera, Beata Krasňanská
Text: Danka Zmeková
Foto: Patrik Egyud, Róbert Kollár - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU