Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=25 • Vydané: 28.9.2008 10:24 • Autor: Webmaster
Vždy v jeseni sa z Prešova ozve hlas "lesného rohu" Petra Kalenského, zvolávajúci horalov z celého Slovenska na úpätie mýtmi opradenej Jastrabej veže. A tí sa každoročne v húfoch nahrnú z rôznych kútov našej vlasti všetkými dopravnými prostriedkami a možnými i nemožnými prístupovými cestami na brehy Zeleného plesa. Tam po tri dni vzývajú duchov hôr a po večeroch sa delia o zážitky zo skorouplynulého roka.
Tak tomu bolo aj tento rok, keď sme sa v druhý októbrový víkend vybrali na "6. Jesenné tatranské stretnutie SVTS", ktoré by sa malo volať skôr "októbrové zimné stretko". Predpovede počasia nedávali na víkend veľké nádeje, no pre vetrami ošľahaných vysokohorských turistov možno existuje premokavá goráčka, nie však zlé počasie. Takýto pojem my nepoznáme. Tušiac, do čoho ideme, vystúpili sme v piatkový večer na parkovisku Biela Voda aj my, piati členovia Nitrianskeho horského spolku. Počas posledného balenia ruksakov sme už stretávali našich kamarátov z iných miest, ktorí tiež prišli snemovať na Brnčalku. Keďže nás čakala dlhá monotónna upršaná nočná cesta, tasili sme fľašu hruškovice, po ktorej rýchlom vyprázdnení sme dostali potrebnú energiu do žíl. Aby jej však nebolo príliš, podelili sme sa o túto vzácnu liehovinu aj s babami z PREVYKu. Po neúspešnej nočnej orientačnej hre "Hľadá sa Róbert" sme sa celí premočení šťastne stretli na chate. Po rýchloubytovaní sme ešte stihli zvyšky večere a pár "orosených".
Ráno sme zistili, že RNDr. Iľko sa povolaním neminul a predpoveď mu vyšla na 100%. Celú sobotu snežilo, mrzlo a silný vietor zmaril väčšinu odvážnych plánov. Napriek tomu sa našli odvážlivci (a nebolo ich málo), ktorí chceli nepriazni počasia vzdorovať. Najväčšia skupina si to namierila kľukatým chodníkom rovno na Jahňací. V Kolovom priechode počasie zvíťazilo (opäť dr. Iľko a sľubovaný severný vietor 110 km/h), minuli sa im fixné laná i morál a naši borci si naštrbené sebavedomie uháňali napraviť na Kozí štít. Viacero menších skupiniek sa vybralo do Kopského sedla, Predného Kopského sedla a na Baranie rohy. Väčšina z nás odvážlivcov, sa kvôli vyčíňaniu počasia, najmä kvôli silnému vetru musela vrátiť späť do tepla chaty. Nám cestou do Veľkej Zmrzlej doliny dokonca vietor na prvých reťaziach pri obúvaní mačiek sfúkol jeden z odložených batohov do asi sto metrovej kamenistej rokliny, čím sa náš výlet skončil. Po dvoch pivách v základnom brnča - tábore sa nám chuť na túru vrátila a vybrali sme sa do Kopského sedla. Tentokrát bol výstup úspešný a vzhľadom na pretrvávajúce poveternostné podmienky sme boli s výkonom spokojní.
Druhý pokus o testovanie výstroje, pevnosti nervov inštruktorov a cvičiteľov a pokračovanie výcviku základov VHT, začal o 15.15 na skalke - precvičenie zlaňovania a prusíkovania.
Večer, keď sme sa všetci opäť úspešne zvítali na chate, mohlo začať celovečerné premietanie nielen z tatranských kútov. Po Peťovej super logickokomunistikačnej hre "trhanie Áštvoriek", nám Jožko Zábojník premietol snímky zo svojho Kirgizského dobrodružstva - Pik Lenina a doplnil ich tradične pútavým komentárom. Zaujímavé boli i ďalšie príspevky z ciest a zábery z končiaceho sa dňa.
Nedeľné ráno sme vyplnili balením, lúčením a prípravou na odchod. A Tatry, aby sme sa na ne nehnevali, si pre nás tentokrát pripravili nádherne slnečné zimné počasie. Niektorí tomuto lákadlu podľahli a rozhodli sa ešte vyšliapať na Veľkú Svišťovku. My sme už však klasickou cestou klesali späť k Bielej vode. Tam sme u sympatického a zhovorčivého strážnika bez dlhého vyjednávania získali priaznivú výšku parkovného. My sme ho obdarovali festivalovým plagátom "Vysoké hory Nitra", ktorý dostal čestné miesto v drevenej čakárni.
Tohtoročné počasie nám síce neprialo, nemôžme sa ani pochváliť množstvom dosiahnutých vrcholov, avšak priateľská atmosféra a získanie cenných informácií od skúsenejších má tiež veľkú hodnotu.
Účastníci: Danka Zmeková, Miroslav Michel, Beata Krasňanská, Miroslav Kučera, Róbert Kollár
Text: Danka Nihosovna Zmekovie + Miro Nihosovič Kučeravý
Foto: Róbert Kollár, Miroslav Kučera - FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU