Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=71 • Vydané: 17.10.2008 21:37 • Autor: patrik
Výstup na Štrbský štít patrí medzi tie ľahšie, preto sme si naňho trúfli v čase, keď vo vyšších partiách Vysokých Tatier bolo ešte veľa „letného“ snehu.
Keď sme začali ráno vystupovať prvé výškové metre, Štrbské pleso bolo zahalené do hmly. Po výstupe Mlynickou dolinou nás nad vodopádom Skok privítalo slniečko. Hneď sa nám ľahšie šliapalo k Capiemu plesu. Tu sme opustili značkovaný chodník a začali sme traverzovať západné úbočie Štrbského štítu. Snehu bolo stále viac a viac, ale pri výstupe nám to moc nevadilo. Postupne sme preliezli dva rebrá, jeden žľab a vo veľkom „kameňolome" sme vystúpili až na vrchol. Opäť sa nám stalo, že keď sme stáli na vrchole, dookola sme videli len hmlu, ktorá sa prelievala z údolia do údolia. Po krátkom občerstvení sme začali zostupovať tou istou trasou. Keď sme prišli k prvému širokému žľabu, ktorý bol celý pod snehom, Patrik a Roberto veľmi rýchlo schádzali štýlom lyžiara bez lyží. V mieste, kde sa žľab zužoval k úzkemu hrdlu, Roberto spadol. Rýchlosť jeho zostupu ktorú nabral sa približovala voľnému pádu. Pred nárazom do kamenného poľa pod snehovým svahom ho zachránila len duchaprítomnosť a skúsenosti, vďaka ktorým dokázal pomocou zlomenej paličky a zodratého lakťa včas zabrzdiť. Našťastie šok z toho čo sa mu mohlo stať prišiel neskôr v bezpečnom teréne na chodníku.
Pomaly sa nám podarilo v krásnom počasí zostúpiť dole a so spáleným Róbertovým lakťom navštíviť pohotovosť...
Účastníci: Janka Ferenciová, Peter Lakata, Katka Egyudová, Patrik Egyud, Róbert Kollár, Marek Matejka
Foto: Patrik Egyud FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU