Zdroj: http://www.nihos.sk/cms/index.php?a=78 • Vydané: 3.11.2008 19:14 • Autor: patrik
O plánovanej akcii konajúcej sa počas predĺženého septembrového víkendu som sa dozvedela 18.augusta 2008 z mailu „akcie v septembri“, ktorý mi preposlal Mirko (keďže Patrik ešte nemal v zozname nihosákov moju mailovú adresu). Okamžite mi zažiarili očká a takmer mesiac vopred som sa začala s menšími obavami tešiť na moju prvú cyklotúru. Nakoľko môj bicykel prevetrávam len občasne a nemám žiadny tréning, nie som veľmi fyzicky zdatná - preto tie obavy.
Nadišiel deň odchodu, pobalili sme veci do áut, bicykle na nosiče, a s menším meškaním sme okolo šiestej poobede vyrazili na naše „úžasné" slovenské cesty.... smer Muráň. Jazdu nám spríjemnil Mirko so svojou nerozlučnou priateľkou gitarou. Počas zastávky v nemenovanom obchoďáku v BB sme doplnili zásoby jedla a pitiva. Na chatu v Prednej Hore sme dorazili až za tmy, ponosili sme veci dovnútra, no bicykle zostali na strechách áut až do rána. Večer sme strávili „klábosením" pri horiacom kozube, Mirko nám zahral niečo pekné na gitare, čo-to sme pojedli a popili a príjemne unavení po pracovnom týždni sme zaľahli spať.
Sobota. Zobudili sme sa do krásneho slnečného dňa. Bolo síce chladno, ale aj napriek tomu sme sa poobliekali do „cyklo-odevov", zreparovali bicykle, dofúkali gumy, do batohov pobalili poživeň, nahodili „slňáky" a vyrazili smerom na Muránsku planinu. Povrch cesty bol rôzneho druhu, v zopár úsekoch sme nechali bicykle oddýchnuť a vytlačili sme ich neľahkým terénom. Ja som permanentne zaostávala, nakoľko sa začali prejavovať príznaky môjho netrénovaného tela. Našťastie Mirko bol férový a zaostával spolu so mnou J.
Na Muránskej planine na nás čakal krásny pohľad na stádo pasúcich sa koní, no havino, ktorý ich strážil, bol samá kosť a koža, tak sme ho ponúkli z našich zásob (dostal pečivo a horalku). Po krátkej prestávke sme pokračovali, a po menšom blúdení sme dorazili ku chate pod hradom Muráň. Tam sme odstavili bicykle a išli sme si pozrieť nádherné vyhliadky z pozostatkov hradu (chalani medzitým do seba hodili niekoľko pív). Zopár záberov do fotoalbumov, obedňajšia prestávka, a hurá k Ľadovej jame na Muráni. Chvíľa oddychu a pred nami cesta späť.
Pri návrate som na vlastnej koži zažila, čo to znamená, keď sa v horách „otočí" počasie. Teplota klesla o dobrých sedem stupňov a k tomu začal fúkať silný vietor. Nahádzali sme na seba všetko, čo sme mali v batohoch a drkotajúc zubami sme uháňali späť. Do chaty sme sa vrátili až na súmraku pri svetlách čeloviek. Druhý večer sme strávili takmer rovnako ako ten prvý - oheň v kozube, jedlo, pitie, gitara, relax..... no pohodička.
Na nedeľu bola naplánovaná turistika, takže bicykle zostali v chate. Najprv sme navštívili Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, a odtiaľ sme sa vydali na oddychovú túru na Stolicu (1477 m). Cestou sme sa posilnili plodmi prírody, ktoré nám neskutočne chutili. Na vrchole sme sa zapísali do „Knihy návštev", urobili sme si spoločné foto, a kráčali späť k autám.
Večer nás poctil svojou návštevou Martin Kmeťo, ktorý sa vracal z Tatier a zostal s nami aj na noc. Vyrozprávali sme si zážitky z práve prežitého víkendu, stiahli fotky na USB-čka a išli spať.
Ani sme sa nenazdali a bol tu pondelok, a s ním aj usmoklené a uzimené počasie, ktoré nás utvrdzovalo v tom, že by bolo najlepšie zostať vegetiť v posteli. Na naliehanie niektorých radikálnych členov sme sa okolo obeda predsa len vykotúľali z lehna, spoločne sme si pozreli zopár krátkych filmov o turistike, skialpovaní a horolezectve, pobalili sme veci, bicykle dali opäť na nosiče, poupratovali sme chatu a čakali na prívetivú pani domácu, kým príde prevziať kľúče od nášho víkendového bývaníčka.
Cestou domov sme sa už klasicky zastavili v „Mekáči" v BB na ľadovú kávičku a iné „maškrty". Hoci pršalo, cesta prebehla bez problémov, a my sme sa už sústreďovali na skrátený pracovný týždeň.
Bez prikrášľovania, dojmy z mojej prvej cyklotúry boli veľmi pozitívne, aj keď počasie nebolo až také priaznivé, ako by sme si vedeli predstaviť. A keďže som napriek očakávaniam vôbec nemala svalovku, rozhodla som sa, že s touto partiou príjemných ľudí sa aj v budúcnosti vydám na akúkoľvek akciu, ktorá bude z môjho pohľadu uskutočniteľná.
Účastníci: Patrik Egyud, Katka Egyudová, Róbert Kollár, Vlado „džúbox" Hrudka, Martin Boltižiar, Mirko Kučera, Marta Velčická a čiastočne aj Martin Kmeťo
Text: Marta Velčická
Foto: Patrik Egyud, Mirko Kučera FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU