|
 |
1. Silvester NHS – 29.12.2006–1.1.2007
Fotogaléria z akcie
Niekedy v októbri som si začala robiť plány na oslavu Silvestra. Pár rokov dozadu som ho totiž pravidelne trávila vo Vysokých Tatrách s Patrikom. Tento rok sme si ale povedali, že by to možno chcelo zmenu a rozhodli sme sa po prvýkrát zorganizovať „Silvester NHS“.
Podarilo sa nám zohnať útulnú chatu Koborno, primeranej veľkosti, v Hlbokej doline pohoria Tríbeč. Zrekonštruovaná drevenica so spoločenskou miestnosťou a dokonca so sprchou bola lákadlom i pre tých náročnejších.
V piatok (29.12) sme všetci pätnásti nihosáci koordinovali svoj odchod z Nitry. Išlo viacero áut, takže sme sa pohodlne odviezli do cieľa. Ja, Danka, Beata a Gašpar sme vytvorili skupinu zodpovednú za nákup potravín na celý náš pobyt. Poviem Vám, že to bola fuška! V obchodnom dome sme obchádzali regály s tými najväčšími košíkmi aké sme našli. Priznám sa, že som si musela viackrát opakovať, že nerobím nákup iba pre seba, ale pre nás všetkých. Veď si len predstavte kupovať 40 vajíčok, 5 chlebov, 50 rožkov a to by som mohla pokračovať. :-) K pokladni sme vozíky ledva tlačili. Suma, ktorú sme platili, vyrazila dych nielen nám, ale i pokladníčke. Zverila sa nám, že ešte taký veľký nákup neblokovala...
Na chatu sme dorazili za súmraku. Chalani tam zakúrili, takže bolo príjemne teplučko. Dlho do noci sme si rozprávali zážitky, príbehy a „kuli“ plány na nasledujúci deň. Keďže postelí bolo o niečo menej ako nás, niektorým sa ušlo spanie na zemi. Chalani sa prejavili ako praví gentlemani a tým pádom sme to my baby sme to mali vyhrané.
Ráno sme sa po bohatých raňajkách vydali na túru na Hrušovský hrad. Počasie bolo fajn, niekde vykuklo i slniečko. Ani našim dvom sedemročným turistkám Lucke a Vikinke nebolo zima. Stúpali do kopca jedna radosť.
Cestou na hrad sme míňali národný žrebčín Rybník, kde sme videli vyše päťdesiat koňov – prevažne kotných kobýl. Keď sme si ich získali maškrtou, mohli sme ich hladkať, kde sa nám zachcelo.
Na Hrušovskom hrade sme neboli sami. Aj iní návštevníci si prišli obzrieť túto celkom zachovalú zrúcaninu a vychutnať si z nej vyhliadky do okolia. Keďže sme mali naspäť ešte poriadny kus cesty, dlho sme sa hore nezdržali a pobrali sa smerom dolu.
Skvelá večera, ktorú sme my baby vykúzlili (musím nás pochváliť), nám navrátila sily a nik sa necítil unavený.
Program večera sa tiahol v štýle „Superstar“. Určite ste sa pozastavili nad týmto slovom, ale je to tak. Vďaka našim najmladším účastníčkam sme si zorganizovali túto vychytenú súťaž i my. Do poroty sa posadila Danka, Bea a Vikina. Moderátorkou večera bola Lucka a nám ostatným nezostávalo nič iné, len predviesť svoje spevácke schopnosti. Bola to ohromná zábava, všetci sme sa z chuti zasmiali. Trefné poznámky porotcov a jednotlivé čísla účinkujúcich nám spôsobovali doslova kŕče v bruchu. Miro nám v pozícii gitarového doprovodu dodával odvahu, a keď bolo treba „pridal zvuk“ a hneď sa nám zdal spev krajší...Víťazom „Superstar NHS“ sa stal Peter Lakata, ktorý ako bonus zanôtil na fujare zopár ľudoviek. Myslím, že sa nám všetkým toto hranie páčilo a ktovie ako skončíme budúci Silvester. Momentálne ma napadá tanečná horúčka a ľadová revue...:-)
Oddychovou časťou večera bolo kino. Martin zohnal veľké plátno, ja dataprojektor a cítili sme sa ako v kine. Filmy či fotky sme spoločne pozerali takmer do ranných hodín.
Ráno sme vstávali o čosi neskoršie, však bol Silvester. Kto by vládal „flámovať“ bez dostatočného spánku? Na tento deň sme si naplánovali túru na Pohronský Inovec. Sprvoti sme mali obavy z počasia, ktoré nevyzeralo moc dobre, no napokon sme mali možnosť vychutnať krásnu inverziu. Na vrchole Veľkého Inovca (901m) sme sa náhodne stretli s naším členom Milošom Gajdošom. Spoločne sme si mohli užiť nádherný západ slnka na vrchole Inovca. Mám na neho zvláštnu spomienku, pretože Gašpar tu odslúžil poslednú svätú omšu v roku 2006. Určite som sa nielen ja cítila výnimočne, keď odriekaval modlitby na vrchole kopca a za chrbtom mu zapadalo zubaté slnko...
Aby sme sa trošku občerstvili, zastavili sme sa na Chate na Pohronskom Inovci, kde sme pozdravili chatárov Rudka a Jožka a posilnení sa vydali cestou domov.
Prípravu sviatočnej večere sme si pekne rozdelili. Chlapi dostali za úlohu navariť kapustnicu a my baby sme sa stali malou manufaktúrou na výrobu chlebíčkov a jednohubiek. Išlo nám to všetkým ako od ruky. Jeden prikladal do pece, druhý krájal, tretí miešal a výsledkom boli tri plechy rôznorodých pochutín. Nemôžem neopísať slávnostnú silvestrovskú kapustnicu. Bola naozaj jedinečná! Šéfkuchár Gašpar má byť na čo hrdý! Stála v nej dokonca i varecha, taká bola hustá. Zvláštne bolo, že sme sa nebili o klobásky či údené mäso v nej ako býva zvykom, ale o vodu. Keď sme si z nej totiž prví nabrali, ostatným ostalo len mäso s kapustou. :-) Dôležité je, že chutila výborne a ráno sme na ňu už iba nostalgicky spomínali.
Zábava počas večera bola fajn. Patrik robil DJ československej hudby, tak sme si zaspievali a zatancovali. Po privítaní nového roka niekoľkými fľaškami šampanského nechýbali ani obligatórne „chlapčenské“ delobuchy. Po polnoci niektorých spoločenská únava premohla a skončili v posteli skôr. My ostatní sme sa ale bavili takmer do svitania.
Ráno sme začali všetko baliť, upratovať a popoludní sme sa vydali cestou domov. Verím, že i na budúci rok sa dáme dokopy aspoň takáto dobrá partia nihosákov a budeme mať na čo spomínať.
Účastníci: Danka Zmeková, Katka Egyudová, Beata Krasňanská s dcérou Viktóriou, Miroslav Kučera s dcérou Luciou, Adela Galádová, Martin Boltižiar s Beatou, Patrik Egyud, Gašpar Fronc, Peter Lakata, Marek Matejka, Juraj Velebír, Róbert Kollár
Text: Katka Egyudová
Foto: Marek Matejka, Gašpar Fronc, Patrik Egyud
|
|
